Žiadosti Španielska a Cypru o pomoc pre ich banky sú ešte teplé, a už treba rozmýšľať nad tým, čo bude s chronickým pacientom Európy – Talianskom. Bude kapacita záchranných schém stačiť? Odolajú vábeniu lacných pôžičiek z eurovalu Francúzi? Je tu už koniec sveta? Máme naozaj len týždeň na záchranu eura alebo je to len ďalší z takých naozaj posledných týždňov? Rozpustí sa nakoniec naša svojbytnosť v obludnom superštáte?
V prvom rade sa treba upokojiť. Situácia je vážna, ba priam kritická. Ale mudrovanie, že život nad pomery je hriech, dnes jej riešeniu pomôže rovnako ako predvádzanie sa v čiernych košeliach pred kamerami. Vieme, čo vlády urobili zle. Vieme, že trhy už nikdy nedovolia, aby si nezodpovední gazdovia požičiavali za nemecké úroky len preto, lebo používajú tú istú menu. Teraz treba prijať rozhodnutia, ktoré budú predstavovať progres do budúcnosti.
V prvom rade sú tu nervózne trhy, ktoré panikária, aj keď za oknom strelí výfuk Trabanta. Na ich upokojenie mal slúžiť monumentálny euroval. No morálny hazard je zákerný radca a koketovanie s využívaním valu aj v prípade štátov, ktoré na trhoch ako-tak fungujú, veľmi rýchlo otestuje jeho limity. V súvislosti s tým treba viesť úplne triezvu a neemotívnu debatu o krátkodobej angažovanosti Európskej centrálnej banky (ECB). Jej neobmedzená kapacita na skupovanie štátnych dlhopisov môže byť signál, ktorý trhy na chvíľu upokojí. Nech kritikov teší aspoň to, že výsledná zvýšená inflácia vytrestá najviac voličov v nezodpovedných štátoch.
Vstup ECB do hry je však len o kupovaní času. Finálne riešenia musia vyzerať inak. Idealisti poukážu trebárs na príklad Lotyšov (rozhovor s ich ministrom financií nájdete v tomto vydaní TRENDU), ktorí dokázali uprostred hospodárskeho prepadu razantne skonsolidovať verejné financie. Bohužiaľ, voliči vo všeobecnosti neposielajú k moci takých osvietených lídrov. Oni radšej volia Orbánov, Ficov, Hollandeov a nim podobných rozprávkarov.
A tak, hoci sa posilňovanie vplyvu Bruselu môže zdať ako hrôzostrašné vytváranie federácie, bude to v tejto situácii zrejme jediná funkčná cesta. Už to chce len detail – politicky presadiť, aby automatické nápravné opatrenia boli naozaj automatické. Nech sa aj hriešnikom vstúpi do rozpočtu centrálne, keď to z politického strachu nedokážu doma sami. Už len ustrážiť, aby sa z dobrých zámerov nestvorila plazivá harmonizácia daní. Preto by sa zasahovanie do rozpočtu malo diať najmä na strane výdavkov. Krajina s problémovým rozpočtom by napríklad mohla dostať ponuku, že stopnutím eurofondov ušetrí výdavky na spolufinancovanie. Maďarov taká hrozba túto jar celkom zaktivizovala.
Autor pracoval ako hovorca bývalého ministra financií.
Viac o téme si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU 25/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
