Koniec sna o vyrovnanom rozpočte

Koncom roka 2008 sa udiala nevídaná vec. Parlament pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2009 odhlasoval vyšší deficit verejných financií, než predpokladal návrh, ktorý v októbri schválila vláda. Nebol to trucpodnik, ale priame zadanie od koa-ličného triumvirátu. A priznanie, že vládou prijatý dokument stál od začiatku na nestabilnej hladine nereálnych očakávaní.

Napriek tomu, že premiér Robert Fico s niekoľkomesačným predstihom označoval vládou dohodnutý deficit za nemenný, jeho postoj zmenilo jediné rokovanie koaličnej rady. Nárast tvorby nového dlhu z 1,7 na 2,1 percenta HDP je oficiálne zdôvodnený svetovou finančnou krízou, ktorá sa podpíše pod pomalší ekonomický rast.

Aká kríza?

Oficiálnej rétorike kontrujú fakty i vyjadrenia koaličných politikov. Napriek tomu, že aktuálna prognóza hovorí o raste HDP v roku 2009 o 4,6 percenta (oproti pôvodne predpokladaným 6,5 %), Slovensko bude podľa prognózy Európskej komisie stále najrýchlejšie rastúca ekonomika dvadsaťsedmičky.

Čím sa na konci novembra na webovej stránke hrdo chválil i rezort financií. V jeho čerstvej makroprognóze sú i ďalšie informácie, ktoré nenasvedčujú tomu, že by sa krajina zmietala v problémoch: spotreba domácností má rásť o 4,3 percenta, reálne mzdy o takmer štyri percentá, investície o vyše štyri a export o 4,7 percenta. Pri všetkých týchto ukazovateľoch ide o lokálne minimum na grafe medziročných dynamík. Od roku 2010 majú byť podľa oficiálnej predikcie ministerstva financií ekonomické čísla ešte lepšie.

Nielen čísla, ale i citáty spochybňujú výrazný vplyv globálnych ekonomických problémov na slovenské hospodárstvo. Premiér Robert Fico koncom novembra 2008 v Piešťanoch pred odborármi vyhlásil, že „vplyvy hospodárskej krízy na SR budú minimálne“. V súlade s tým sa z mesiaca na mesiac výrazne zredukoval odhadovaný počet ohrozených pracovných miest.

Koniec sna o vyrovnanom rozpočte

Vzniká tak dvojaká interpretácia možného vplyvu globálnych faktorov na lokálnu ekonomiku. Skôr v súlade s faktmi je rétorika upokojujúca voličov a zdôrazňujúca minimálne nepriaznivé dosahy. Inak je to, keď sa zdôvodňuje zvyšovanie rozpočtového deficitu.

Začiatok trendu

Táto dvojtvárnosť nie je krátkodobá záležitosť, ale začiatok trendu, ktorý potrvá minimálne do volieb v roku 2010. Zároveň je to koniec sna o vyrovnanom rozpočte v roku 2011.

Hoci trojročný rozpočet na roky 2009 až 2011 ešte s takýmto scenárom počíta, politická realita bude iná. Napokon, naznačil to sám predseda vlády, keď opozícii v októbri na návrh ústavného zákona o zákaze deficitov odkázal, že v súčasnej situácii sú návrhy na vyrovnaný rozpočet „z iného vesmíru“.

Aká bude skutočnosť? Makroekonomické východiská na rok 2009 sa zreálnili, no v rozpočte zostali míny v podobe nafúknutých očakávaných príjmov, najmä v súvislosti s očakávaným návratom 150-tisíc ľudí z druhého piliera. Ak sa nezmenia pravidlá dôchodkového sporenia, výstup sa bude počítať v desiatkach tisíc ľudí. A skutočný deficit verejných financií nebude 2,1 percenta, ale nad 2,3 percenta.

Dodržanie deficitu za cenu úspor v niektorých kapitolách (hovorilo sa o armáde) nebude na programe dňa. Vládna koalícia pri schvaľovaní zákona o hospodárení verejnej správy v roku 2009 dokázala v parlamente upraviť len deficit, nie znížiť výdavky. Na dodržanie pôvodne sľúbeného nového dlhu vo výške 1,7 percenta HDP stačilo zoškrtať 300 miliónov eur – len dve percentá celkových výdavkov vlády a jedno percento celkových nákladov na chod verejnej správy.

Koniec sna o vyrovnanom rozpočte

Smer voľby

Tento vzorec správania bude ešte silnejší pri zostavovaní rozpočtu na rok 2010. Neprekvapí, keď vláda navrhne verejný deficit na úrovni dvoch percent HDP a označí taký rozpočet za konsolidačný, keďže bude počítať s nižším schodkom, ako bude v druhom polroku revidovaná prognóza na rok 2009. Naďalej bude pretrvávať krízová rétorika. Brusel nulové konsolidačné úsilie okomentuje vlažne, pretože podobne nedisciplinovaných tvorcov rozpočtu budú mať aj západné štáty.

Na volebný rok sa na Slovensku pripravia veľké investície do infraštruktúrnych projektov, ktoré budú financované priamo z vládnej kasy. Prípadné PPP projekty alebo využívanie eurofondov by sa do volieb nestihlo rozbehnúť tak, aby sa pred júnom 2010 strihali pásky. Je možné, že sa budú otvárať polprofilové úseky rýchlostných ciest – ako pred voľbami v roku 1998.

Keďže koalícia nedokáže nájsť peniaze šetrením v iných výdavkoch, bude rok 2009 obdobím ešte výraznejších improvizácií na strane príjmov. R. Fica neprestanú lákať miliardy eur uložené na účtoch v druhom dôchodkovom pilieri. Či príde tretie otvorenie alebo argentínske zoštátnenie, je otázka čistého veštenia.

TREND pred dvoma rokmi v ročenke Slovensko a svet 2007 naznačil, že by ho neprekvapilo úplné zrušenie maximálnych príjmových stropov, z ktorých sa platia odvody do Sociálnej poisťovne. Táto predpoveď úplne nevyšla, no teraz sa ju žiada zopakovať.