Rešpektovaný ekonóm Brad DeLong to povedal priamo: Trhoví fundamentalisti by po krachoch na finančných trhoch mali na chvíľu zmĺknuť. Trhy musia byť regulované múdro. Ale v prvom rade, hovorí DeLong, trhy musia byť regulované. Stručné, jasné a pravdivé. Až na poslednú vetu.

Len blázon by spochybňoval, že za finančnou krízou nestoja katastrofálne rozhodnutia investorov, bankárov a ich klientov. Ale len blázon nemôže nevidieť, že Fannie, Freddie, Lehman a AIG podnikali na regulovanom trhu.

Žiadne divoké hedge fondy, private equity, žiadni barbari pred bránami. Veľkolepý krach predviedli staromódne poisťovníctvo, investičné bankovníctvo a hypotekárne agentúry.

Príbeh o konci kapitalizmu a triumfálnom návrate štátnych zásahov je v týchto časoch príťažlivý. Ale je to rozprávka podobná tej o neomylnom trhu. Hľadá sa regulátor, ktorý dokáže predpovedať bubliny a zabrániť ich prasknutiu.

Regulátor, ktorý bude citlivý, aby zarazil hazard, ale nezabil inovácie. Regulátor, ktorý ochráni klientov, ale neodstrihne ich od peňazí. Regulátor, ktorý ustráži globálne toky peňazí a bude krok pred tými, čo má regulovať. Regulátor, ktorý bude motivovaný, aby aktérom na trhu dával správne motivácie.

Koniec kapitalizmu. Ale no

Takýto regulátor na planéte nedokonalých ľudí neexistoval a neexistuje. A je odvážne zvestovať jeho príchod. Hoci niektorí európski politici ho vidia doma a za oceán odkazujú, že oni to hovorili. Lenže nemali by sa naparovať. Skôr sa modliť, že tunajší finančníci majú lepšie karty, ako mal Lehman. A prosiť nebesá, aby Američania investovali dostatok stoviek miliárd dolárov na záchranu spoluhráčov v kasíne. Lebo tým chránia aj zadok európskych gemblerov a ich rizikové investície.

Američania riešia dilemu, čo s inštitúciami, ktoré sú „too big to fail". Ako trefne odznelo na blogu voxEU.org, keby sa dostali do problémov nafúknuté európske konglomeráty s aktívami väčšími než HDP domovskej krajiny, Európania by mali dramatickejšiu dilemu. Čo s tými, ktorí sú „too big to save".

Svetový finančný sektor je v zlom stave. Jediný plán na stole je zobrať americkým daňovníkom sedemsto miliárd dolárov a v snahe zastaviť paniku kúpiť odpadové aktíva, ktoré nikto nechce.

Odtiaľto je ďaleko k lepšej architektúre finančného systému, kde má byť menej trhu a viac štátu. Deklarovať víťazstvo je predčasné, preferovať hocijakú reguláciu, len aby bola, hlúpe. Rada Warrena Buffetta „nekupovať, čomu nerozumiem" platí rovnako pre súkromného investora ako pre centrálneho bankára a ministra financií.