Inšpekcia amerického ministerstva zahraničných vecí už v máji dospela k záveru, že H. Clintonová používaním súkromného e-mailu na pracovné účely porušila vládne pravidlá.
H. Clintonová podľa vyšetrovateľov cez súkromný e-mail odoslala alebo prijala množstvo tajných informácií, hoci podľa vládnych nariadení podobnú poštu možno rozosielať len cez bezpečnostne zaistené kanály. Exministerka ale tvrdila, že jej pošta žiadne utajované dáta neobsahovala.
FBI oznámil, že súkromnou e-mailovou poštou H. Clintonovej prešlo v čase, keď bola ministerkou zahraničných vecí, 110 správ obsahujúcich tajné informácie. Zároveň obvinil ju a jej podriadených z toho, že s e-mailami zaobchádzali „nesmierne ľahkomyseľne“. Trestné stíhanie H. Clintonovej ale neodporučil.
Americkí republikáni závery FBI kritizovali a z prípadu sa snažili politicky čo najviac vyťažiť, aby ukázali H. Clintonovú ako dostatočne nevierohodnú k tomu, aby bola schopná zastávať prezidentský úrad.
Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA Paul Ryan požiadal riaditeľa amerických spravodajských služieb Jamesa Clappera, aby H. Clintonovej počas volebnej kampane nepodával žiadne utajované informácie. Podľa neho by tento krok bol primeraným trestom za chybné zaobchádzanie s takými informáciami v čase, keď pôsobila vo funkcii ministerky zahraničných vecí.
