Ľudia kedysi koncom deväťdesiatych rokov verili reklamám s výhodným výnosom z investícií pri nízkom minimálnom vklade bez poplatkov. Tisícky ľudí tak podľa výkonného riaditeľa Finančného kompasu Mateja Dobiša urobili a nezaujímali sa zrejme ani o to, do čoho peniaze budú investované. „Naskytá sa otázka, je niečo podobné možné aj dnes? Jasné, že áno. Aj keď verím tomu, že náročnejšie,“ konštatoval Dobiš.

Čierny pondelok Slovenska

Dnes už je podľa Dobiša mnoho ľudí, ktorí rozumejú princípu investovania na kapitálových trhoch. Investovanie si vyžaduje absolvovať investičný dotazník, ktorý predurčí, na akú stratégiu ste ako investor vhodný. Navyše, je tu internet a akýkoľvek nápad na zbohatnutie si vieme vyhľadať.

Vidina zisku bez štipky vedomostí vie byť aj dnes silným motivátorom investorov. Inak tomu nebolo podľa Dobiša ani pri najväčšom finančnom podvode na Slovensku. „Štvrtý február 2002 môžeme pokojne označiť za čierny pondelok z pohľadu niekoľko tisíc investorov, ktorí predtým uverili točiacim sa vyblýskaným desať korunáčkam na stole v snahe zhodnotiť svoje peniaze,“ poznamenal Dobiš.

V Praxi to fungovalo podľa neho tak, že BMG Invest bola spoločnosť, ktorá získavala pre Horizont zdroje od malých vkladateľov. Zatvorené prevádzky, pozastavené prijímanie a vyplácanie vkladov a množstvo otáznikov nad úsporami naivných investorov. Spoločnosti BMG Invest a Horizont Slovakia dokázali za relatívne krátky čas fungovania nahromadiť zhruba 62,8 miliardy korún s celkovým počtom zmlúv na úrovni 856-tisíc.

Superpodvodníci

Obžaloba neskôr vyčíslila nevyplatené vklady ako stratu na 14 miliárd korún, čo je asi 398 miliónov eur. Firmy spájalo niekoľko mien, ktoré sa neskôr medializovali. „Azda najvýznamnejším bol Jozef Marhuľa, ktorý si príchodom demokracie zmenil meno na Jozef Majský. Je až pozoruhodné, koľko vplyvných ľudí sa okolo neho obtrelo, či už bývalý prezidenti, premiéri, modelky,“ hovorí Dobiš.

Najdôležitejší však podľa neho bol z pohľadu kompetencií najväčšej pyramídy na Slovensku Vladimír Fruni. Ďalšie mená v kauze boli Marián Šebeščák, či František Matík. Všetkým podnikateľom zároveň prepadol majetok v prospech štátu. „Je to asi len klišé správa komunikovaná navonok, keďže Majský je dnes už len dôchodcom bez akéhokoľvek majetku. Nemôžete teda zobrať niekomu všetko, keď nemá nič,“ poznamenal Dobiš.

Kauza sa ukončila tak, že padli záverečné reči 18. decembra 2006. Po 17 rokoch od čierneho pondelku sa nakoniec dočkali aj poškodení investori. Správca konkurznej podstaty zverejnil sumu 7,7 milióna eur, čo predstavuje zostatok po odrátaní nákladov na samotný konkurz a odmeny pre správcu.