Moskva si svoje obchodné vzťahy s Európou úzkostlivo budovala niekoľko desaťročí, keďže boli pre Kremeľ dôležitým zdrojom príjmu. Je nepravdepodobné, že sa z vojenského konfliktu na Ukrajine niekedy spamätajú, píše Euractiv.
Ruský prezident Vladimir Putin takmer pred rokom na Ukrajine spustil svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“. Kombinácia západných sankcií a prerušenia dodávok ropy zo strany Ruska v jeho krajine spôsobila drastický pokles vývozov energií.
Najnovšie kolo sankcií, ktoré zahŕňa aj cenové stropy, zrejme obchodovanie s ropou ešte viac naruší. Je však oveľa jednoduchšie nájsť nový trh pre ropu a rafinované produkty než pre plyn.
Rusko-európske obchodovanie s plynom je postavené na siahodlhej sieti potrubí, ktorá sa tiahne od Sibíri až za hranice Nemecka. Vďaka nej sa Moskve podarilo západných kupcov držať v dlhodobom dodávateľskom vzťahu.
„Samozrejme, strata európskeho trhu je pre Rusko z hľadiska plynu veľmi vážnou skúškou,“ povedal pre Reuters Jurij Šafranik, ktorý v rokoch 1993 až 1996 pôsobil ako ruský minister pre palivo a energetiku.
Bývalý manažér firmy Gazprom bol vo svojich vyjadreniach priamejší. „Práca stoviek ľudí, ktorí celé desaťročia budovali systém vývozu, bola teraz spláchnutá do záchoda,“ vyjadril svoj názor manažér.
Súčasní zamestnanci firmy však situáciu tak pesimisticky nevidia. Všetko tu podľa nich funguje po starom. „Nič sa pre nás nezmenilo. Minulý rok nám dvakrát zvýšili plat,“ povedal jeden zo zástupcov spoločnosti pracujúci v meste Novyj Urengoj, ktoré je často považované za ruské „hlavné mesto plynu“.
Veľké oči Gazpromu
Podľa odhadov Reuters, ktoré agentúra založila na vývozných poplatkoch a údajoch o objemoch vývozov, dosiahli príjmy Gazpromu v januári 2022 úroveň zhruba 3,17 miliardy eur. Rok predtým boli v tom istom období na úrovni 5,9 miliardy eur.
To v kombinácii s prognózami odborníkov a priemernými cenami plynu naznačuje, že príjmy Gazpromu z vývozu v roku 2023 klesnú o polovicu. Rozpočtový deficit Ruska vo výške 23 miliárd eur sa tak ešte viac prehĺbi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odhaduje, že počas prvých ôsmich mesiacov vojny na Ukrajine znížilo Rusko objem dodávok plynu do EÚ o 80 percent. Ešte pred začiatkom konfliktu si však Moskva verila, že ho bude do Európy predávať viac, nie menej.
Elena Burmistrová, ktorá má v Gazprome na starosti vývoz, v roku 2019 povedala, že rekordne vysoké úrovne vývozov mimo Sovietsky zväz dosiahli viac než 200 miliárd kubických metrov a sú tak „novou realitou“.
Plán B
Putin rozmýšľal o diverzifikácii plynových trhov Ruska ešte pred rokom 2022, no jeho snahy začali ovocie prinášať len teraz.
Ruský prezident v októbri 2022 prišiel s myšlienkou vybudovania plynového uzla v Turecku, ktorého cieľom by bolo odkloniť ruské toky plynu z Baltského mora a severozápadnej Európy.
Okrem toho by Rusko rado navýšilo predaj plynu do Číny. Či sa mu však tento obchodný vzťah oplatí viac ako ten, ktorý celé desaťročia budovalo s Európou, sa ešte len uvidí. Rokovania budú zrejme zložité a sčasti na tom bude mať svoj podiel aj skutočnosť, že Čína zrejme podľa analytikov do roku 2030 nebude potrebovať žiadne dodatočné objemy plynu.
Oproti minulosti tak Rusko čelí oveľa väčšej konkurencii, pričom jednou z výziev sú aj obnoviteľné energie, ktorými sa svet snaží bojovať proti vplyvom zmeny klímy.