Pred 4,5 rokmi pri rovnakej cene ropy boli ceny pohonných látok o takmer 30 percent lacnejšie. Benzín Natural 95 stál v priemere 1,175 eura za liter, v prípade nafty bola cena okolo 1,140 eura.

Koncom minulého týždňa ste na Slovnafte v bratislavskom Ružinove natankovali benzín za 1,494 eura, v prípade nafty išlo o 1,329 eura. Identické ceny mal aj susedný Agip. Pri 40-litrovej nádrži tak zaplatíte na benzínovej pumpe o 12 eur viac ako v roku 2010. Cez víkend došlo k miernemu poklesu cien – v priemere pri benzíne o 15 centov.

Laickým pohľadom sa môže zdať, že si čerpacie stanice užívajú „hojné“ obdobie vyššej marže, počas ktorého ropa každým dňom zlacňuje, ale ceny pohonných látok sa zmenili až tento víkend. Aj to v oveľa miernejšej forme, ako realita na trhu so surovinou. V čom je problém?

„Pri cenotvorbe pohonných látok je oneskorenie na vývoj na trhu o dva až tri týždne, takže zlacnenie ešte pocítime,“ myslí si analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Pre TREND.sk vypracoval matematický model, podľa ktorého klesne priemerná cena benzínu Natural 95 do konca mesiaca pod úroveň 1,4 eura na liter (konkrétne na priemernú úroveň 1,395 eura), čo je pokles oproti súčasnej cene o vyše päť percent. Keďže platí, že polovicu ceny benzínu tvorí daň, jej štruktúra sa nehýbe - 52 centov je fixná spotrebná daň na liter benzínu plus 21 centov tvorí DPH a dva centy tvorí minimálne rezervy (ide o poplatok do štátnych hmotných rezerv, ktorý sa musí platiť zo zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov). 

Ak by predikcie analytika vyšli, vrátili by sme sa na úroveň cien benzínov, ktoré boli naposledy v januári 2012. Zlacňovanie prebieha teda opatrne, hoci pri zdražovaní ropy môžu mať vodiči subjektívne pocit, že sa to na cenách pohonných látok prejaví rýchlejšie.

Čo ovplyvňuje cenu palív? Daň

Ceny palív vo veľkej miere ovplyvňuje miera daňového zaťaženia – ide o spotrebnú daň, ako aj DPH. Z aktuálnej ceny benzínu na čerpacích staniciach okolo 1,47 eura za liter tvorí zhruba 51 percent (približne 75 centov) spotrebná daň, DPH a príspevok na núdzové rezervy ropy a ropných produktov.

Do ceny sa započítavajú náklady na samotnú ropu a jej dopravenie do rafinérie. Tie tvoria z ceny asi 40 percent, čo je v prepočte asi 59 centov.

Zvyšných zhruba deväť percent, teda približne 13 centov, tvorí hrubá marža. Z nej financujú firmy pohyblivé náklady na teplo, elektrinu, náklady na biozložky do palív, platy zamestnancov, ďalej katalyzátory, správu benzínových staníc, vodu či chemikálie.

Nie je cena ropy ako cena benzínu

Prečo čerpačky nereagujú na každé zníženie ceny ropy aj cenou pohonných látok? Pre čerpacie stanice totiž nie je podstatná burzová kotácia ropy Brent alebo WTI, ale burzová kotácia ropného produktu, teda benzínu a nafty. Práve benzín na burze medzimesačne klesol o pätinu.

Každý obchodník tieto ceny sleduje cez dáta na burze v Rotterdame. V regióne Beneluxu je sústredené najväčšie množstvo fyzických obchodov s motorovými palivami v Európe a pri nafte vo svete. Z dlhodobého hľadiska ceny ropy samozrejme dlhodobo korelujú s cenou burzovej kotácie benzínu alebo nafty, ale z krátkodobého hľadiska môžu vzniknúť rozdiely – zbytočné očakávania obchodníkov alebo chybné odhady.

To znamená, že čerpačky sa snažia „vyhladiť“ ceny pohonných látok a nereagujú na každú zmenu na burze. V opačnom prípade by sa ceny museli meniť aj dvakrát denne.

Tvorba ceny pohonných látok sa robí priemerovaním vývoja na burze. Aspoň taký je európsky štandard. „Rádovo ide o dni – päť alebo desať. Niekedy sú obdobia, kedy už dopredu vieme, že trh môže ísť prudko hore alebo dole,“ vraví pre TREND.sk hlavný analytik Slovnaftu Marek Senkovič.

A keďže dane tvoria zhruba 50 percent ceny pohonných látok, zmeny cien benzínov a nafty na burze sa môžu odraziť na cene, ktorú platíme na pumpách, tiež len v polovičnej miere. Ak kotácia benzínu na burze (reč nie je o rope) klesne o 10 percent, o pár dní je zbytočné čakať od čerpačiek, že znížia ceny benzínu rovnako. Realita je taká, že benzín zlacnie maximálne o päť percent.

Vysoké zdanenie palív na Slovensku (ale aj v EÚ) tak na jednej strane chráni spotrebiteľov v tom, že pri prudkom raste cien palív na burzách konečné ceny na pumpách rastú zhruba o polovicu pomalšie, na druhej strane to platí aj naopak, keď pokles cien produktov na burze sa odzrkadľuje v menšom poklese cien palív na pumpách.

Kde sú marže čerpačiek

Hlavný ekonóm Slovnaftu M. Senkovič ešte v roku 2012, keď stál benzín 1,58 eura za liter, povedal, že drahý benzín alebo nafta sú neovplyvniteľné maržou rafinérie. TREND.sk sa preto teraz spýtal, prečo Slovnaft dosiahol vlani zisk 35 miliónov eur, ak to nie je z marží?

Ak rafinéria ročne vyrobí šesť až sedem miliárd litrov ropných produktov a zarobí na tom 35 miliónov eur v čistom, tak vtedy by jej z jedného litra paliva, ktorý na pumpe stojí okolo 1,50 eura, ostal zhruba ani nie jeden cent – konkrétne ide o 0,50 až 0,60 centu z litra produktu.

„Porovnaním zisku 0,005 eura na liter s konečnou cenou paliva 1,5 eura vznikne zisk vo výške len 0,35 percenta. Ak niekto tvrdí, zbavte sa marží, tak aj keby sme to urobili, cena klesne maximálne o pol centu,“ tvrdí M. Senkovič. Rentabilita tržieb je pritom len 0,7 percenta – zisk 35 miliónov eur bol dosiahnutý pri tržbách 4,7 miliardy eur.

Prečo platíme za benzín o 30 percent viac ako pred štyrmi rokmi

  • Prvým dôvodom bol slabý dolár, ktorý bol na úrovni 1,40 dolára za euro.
  • Druhým faktom bol nízky podiel biozložiek, ktoré predstavovali podiel jedno percento v palive, dnes sú na úrovni piatich až šiestich percent.
  • Tretím je poplatok za štátne hmotné rezervy vo výške dvoch centov, ktorý bol zavedený až v januári 2011. Ak k tejto sume prirátame aj DPH, ide o dodatočné náklady okolo 2,5 centu.
  • A rovnako až koncom roka 2010 sa zvýšila aj samotná DPH z 19 na 20 percent. Summa summarum sa takto napočítal 30-centový rozdiel pri litri benzínu spred štyroch rokov.

Prečo Američania tankujú lacnejšie?

Jednou z odpovedí je výška zdanenia, ktoré je pod 20 percentami – cena benzínu a jej zdanenie v jednotlivých štátoch USA sú rôzne, no priemerná cena je aj tak výrazne nižšia ako v Európe.

Jeden galón benzínu (3,78 litra) stál minulý týždeň približne 3,207 dolárov (2,50 eura). Daň z benzínu je tvorená federálnou daňou, ktorá je na jeden galón fixne stanovená vo výške 18,4 centa, v prípade nafty 24,4 centov.

K tejto dani je potrebné pripočítať spotrebnú daň, ktorá je v minimálnej výške pri benzíne 31,5 centa, pri nafte 31 centov. Pri spomínanej cene tak Američania zaplatia za benzín v priemere daň len 15,6 percenta, v prípade nafty, ktorá stojí na pumpe 3,698 dolárov (2,88 eura), platia daň vo výške len 15 percent.