Keď sa z liehu, dovezeného ako prísada autokozmetiky, s využitím Sava odstráni denaturačná látka, ostane alkoholu horká príchuť. Preto sa najlepšie hodí na výrobu „čiernej“ borovičky a fernetu. No tá príchuť, to sú zvyškové chemikálie denaturačného prostriedku, ktoré ľudský organizmus nedokáže vylúčiť. Preto sa v ňom usadzujú. Tak znejú závery z chemickej analýzy alkoholických nápojov, ktoré pri kontrole platenia spotrebnej dane zadržali colní kriminalisti.
V snahe obmedziť obchod s čiernym alkoholom, motivovaný zvýšením dane, posunulo ministerstvo financií do parlamentu návrh, ktorý má priniesť prísnejšiu kontrolu nad pohybom liehu. Vzbudil intenzívnu diskusiu. Ako priškrtí toky čierneho alkoholu, závisí najmä od kontroly a vymáhania. No zaznela aj iná otázka: ako ovplyvní život podnikateľov, najmä menších dovozcov a obchodníkov s alkoholom.
Podvodne atraktívna daň
Na návrh ministerstva sa od marca budúceho roku zvýši spotrebná daň z liehu. Okrem obvyklého predzásobenia obchodníkov narastú aj potenciálne zisky z predaja nezdaneného alkoholu. Zvýšenie spotrebnej dane o pätnásť percent, na 1 080 eur na hektoliter, zdvihne cenu fľaše bežného tvrdého alkoholu zhruba o desať percent. Dopyt po lacnom pití bude zvádzať ponúkať smädným zákazníkom poháriky či fľaše s nezdaneným alkoholom. Za patrične nižšie ceny.
Prečo je spomedzi alkoholických nápojov najcitlivejšie na podvody práve „tvrdé“? Popri niekoľkonásobne vyššom obsahu zdaneného liehu má aj vysokú sadzbu dane. Dôsledkom je najvyšší podiel spotrebnej dane na spotrebiteľskej cene. Pri pollitrovke bežného 40-percentného alkoholu tvorí polovicu pultovej ceny. Spolu s daňou z pridanej hodnoty tvoria dane podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií dve tretiny konečnej ceny.
Ešte v lete zložilo ministerstvo stálu pracovnú skupinu, ktorá mala pripraviť nové pravidlá manipulácie s liehom. Koncom leta sa začala búrlivá diskusia. Prvý bod boli takzvané jednosmerné zátky, ktoré mali zabrániť dolievaniu neoficiálne vyrobeného alkoholu do originálnych fliaš. Protestovali najmä reštaurácie a krčmy. Ak by výrobcovia, najmä kvalitných zahraničných značiek, odmietli dodávať pre malý slovenský trh v špeciálnych fľaškách, hrozilo zníženie ponuky na hornom konci sortimentu. No keď minulý týždeň finančný výbor parlamentu preberal novelu zákona o spotrebnej dani z liehu, o zátkach už nebola reč. Témou sa stali nové licencie na veľkoobchod s alkoholom.
Obchod pod kontrolou
O čom je nová regulácia? Štátna kontrola, teda najmä Colná správa SR by chcela získať presný prehľad o transakciách s liehom v krajine. Podnikatelia, ktorí s alkoholom obchodujú, už nejaký čas colníkom výkazy do evidencie odovzdávajú. Zmenou má byť prechod na elektronickú komunikáciu. Veľkoobchodníci s alkoholom budú naďalej oznamovať parametre každej dodávky. Nový systém bilancií sa bude začínať u výrobcov a dovozcov. Nahlásia do systému čiarový kód každej fľaše. Potom budú colníci prijímať online informácie o jej pohybe cez veľkoobchod až k poslednému obchodíku či krčme, ktorý ju predá niekomu smädnému. Popri tom budú musieť distribútori s licenciou viesť k liehu oddelené účtovníctvo.
TREND zozbieral pri neoficiálnych rozhovoroch opis niektorých spôsobov predaja nezdaneného alkoholu. Menší je priamy predaj nelegálne dovezeného alkoholu z krajín s menej prísnym režimom kontroly a rozsiahlou produkciou čierneho liehu. Podobne ako pri cigaretách je významný zdroj Ukrajina. Ako ukazujú chemické analýzy vrátane detekcie čiastočne odstránených denaturačných látok, pomerne veľa nelegálneho alkoholu sa vozí z Poľska. Nezdanený lieh sa distribuuje tiež pri „výpalnom“. Popri platbách za „ochranu“ musia niektorí krčmári nalievať čierny alkohol, nútene kúpených od „ochrancov“. Pre rozsah je až hrozivý tretí spôsob. Účelové firmy ako „biele kone“ predávajú alkohol dokonca na faktúru, no za cenu, ktorá je často nižšia než spotrebná daň z príslušného obsahu alkoholu. Tak sa nezdanený alkohol môže dostávať aj do menších maloobchodných sietí.
Nová regulácia obchodovania s liehom má obmedziť pôsobnosť „účelových distribútorov“. Najmä tak, že veľkoobchodnej distribúcii sa budú môcť venovať len podnikatelia s licenciou, ktorí budú v colnom systéme evidencie. Formálne sa zmena dotkne maloobchodníkov, bufetov, krčiem a reštaurácií. Podľa novelizovaného zákona už nebudú môcť predávať iným podnikateľom.
Martin Jesný: Nový systém kontroly pohybu alkoholu prispeje štátnemu rozpočtu aj trhu.
Ako na malých
Ministerský návrh pridal k podmienkam licencie pre veľkoobchod s alkoholom popri trestnej a daňovej bezúhonnosti podnikateľa aj merateľné kritériá. Sklady s plochou aspoň 200 štvorcových metrov, obrat z predaja alkoholu v spotrebiteľských baleniach aspoň stotisíc eur a desať stálych zamestnancov.
Kritériá sa stali za ostatný vyše mesiac predmetom mediálnej prestrelky, v ktorej účinkovali ako kritici najmä predstavitelia Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR.
Otázne sa ukazovalo plnenie kritérií u malých obchodníkov. Tí obvykle dovážajú a predávajú menšie objemy kvalitných značkových a zriedkavých druhov alkoholu. Pri ročnom predaji rádovo od tisícok fľašiek by obvykle spĺňali len kritérium tržieb. „Otázny je sklad, taký zatiaľ nevyužívam, no mohlo by to ísť. No desať zamestnancov zďaleka nepotrebujem,“ povedal TRENDU Bohuš Bottyan, majiteľ a konateľ eseročky ACAN, ktorá dováža pomerne široké portfólio kvalitných zahraničných alkoholov.
Ak by malí distribútori museli pre licenciu získať sklad a platiť ľudí, pre ktorých nemajú prácu, bol by to pre nich vážny problém. Vzhľadom na to, že drahé značkové alkoholy sa medzi falzifikovanými „čiernymi“ druhmi nevyskytujú, bol by dosah na túto skupinu vzhľadom na ich „angažovanosť“ v probléme vysoko prehnaný. Preto sa TREND na ministerstve pýtal práve na licencie pre takýchto podnikateľov. Ministerstvo reagovalo priamo odkazom na navrhované nové znenie zákona. Podľa neho dostanú malí veľkoobchodníci, najmä dovozcovia, licenciu od Colného úradu automaticky, bez ohľadu na veľkostné kritériá. „Aj dosiaľ fungovali v režime spotrebnej dane ako takzvaní oprávnení príjemcovia a dovozcovia. Už teraz musia plniť množstvo kritérií a sú zapojení do systému evidencie,“ dopĺňa generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie ministerstva financií Adrián Belánik.
Zvada
Proti kritériám licencovania ostro vystupoval najmä prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Napriek tomu, že ministerstvo prizvalo zväz práve preto, aby posúdil dosah na podnikateľov. S rozhodnutiami pracovnej skupiny zástupcovia zväzu súhlasili, takže verejným výhradám ministerstvo nerozumelo. P. Konštiak vysvetľuje mediálne výstupy reakciami na vývoj návrhu regulácie.
I keď je aj obchodná firma P. Konštiaka Kon-rad veľkoobchodník s alkoholom, nepopiera, že najmä návrh na zátky, no možno aj veľkostné kritériá mali posilniť trhovú pozíciu veľkých obchodníkov vrátane výrobcov. Poukazuje najmä na výrobcu St. Nicolaus zo skupiny Jána Sabola a jej dosah na novú reguláciu cez účasť Asociácie platiteľov spotrebnej dane z liehu v pracovnej skupine ministerstva. No rovnaký má aj P. Konštiak, cez zväz. Podľa neho mal nápad so zátkami podporiť predaj produktov St. Nicolausu, ktorý začal predávať fľašky s takouto zátkou. Rovnako licencovanie, aj keď skupina dotknutých obchodníkov je minimálna.
Robert Spišák, ktorý ako jeden z výkonných šéfov zoskupenia firiem okolo J. Sabola určuje stratégiu aj mikulášskej likérky, s vyjadreniami P. Konštiaka nesúhlasí. Zdôrazňuje, že aj vzhľadom na zvýšenie spotrebnej dane je perspektíva obmedzenia konkurencie čiernymi distribútormi omnoho dôležitejšia než dosahy regulácie na „normálnych“ konkurentov. Niežeby necítil možnosť posilniť skupinu. St. Nicolaus a ďalšia jej firma Slovenské liehovary a likérky Leopoldov drží skoro tretinu tuzemského trhu s liehovinami. Plece pri pleci s trenčianskym Old Heroldom sú na čele trhu, ktorý má objem zhruba 40 miliónov litrov ročne, pomerne osamotení. „No ak by sa naskytla možnosť získať akvizíciou luxusnejšie značky, zvážili by sme, ak by išlo o obchodníka s dosť rozsiahlym portfóliom. Takých sa však žiadne zmeny v legislatíve netýkajú,“ zdôrazňuje.
Foto - Maňo Štrauch
