Novotvar „šrotovné“ prenikol do slovenčiny tak rýchlo, že minister kultúry ani nestihol vypustiť jazykových inšpektorov. A z likvidácie áut ako vystrihnutej z podobenstva o rozbitom výklade od Frédérica Bastiata sa stali preteky. Bilancia prvej vlny: za dva týždne sa zošrotovalo vyše 22-tisíc áut. S takým ošiaľom nikto nepočítal. Vyše 33 miliónov eur z rozpočtu malo vystačiť mesiace.
„Za posledné tri dni šrotovného museli spracovatelia prijať osemtisíc áut,“ hovorí o najhektickejších časoch Slavomír Petro, konateľ najväčšieho domáceho spracovateľa vrakov Kovod Recycling. Na porovnanie, za celý vlaňajšok sa na Slovensku spracovalo 37-tisíc vozidiel. A to bol rekordný rok.
V druhej vlne, ktorá sa začala tento týždeň, je plán zošrotovať ďalších zhruba dvadsaťtisíc áut. Vláda opäť vyhovela tlaku lobistov a pokriveným víziám o výhodnosti zásahu do trhu. A nechcela si pohnevať ani štyritisíc voličov a vodičov, ktorí autá zošrotovali, ale už sa nezmestili na zoznam príjemcov dotácie.
Hospodársky zázrak
Ministerstvo hospodárstva si pochvaľuje, že na prvom šrotovnom štát dokonca zarobil. Na daniach a iných poplatkoch, napríklad kolkoch, vybral o 4,8 milióna eur viac, ako ho šrotovné stálo. Hospodársky zázrak? Hlavný analytik TREND Analyses Ján Kovalčík vyvádza úradníkov z omylu. Vysvetľuje, že autá si so šrotovným kupovali najmä ľudia, ktorí v najbližších rokoch plánovali podobnú investíciu. Zázračný príjem štátu sa iba skoncentroval do krátkeho časového obdobia. O to menej zinkasuje v budúcnosti.
K posunu tržieb nedochádza len v čase, ale i naprieč spotrebným košom. Za peniaze, ktoré sa investujú do áut, sa nezrealizujú iné nákupy. Perpetuum mobile v podobe výberu DPH prevyšujúceho sumu dotácie je mýtus.
„Slováci si nepamätajú, kedy sa dalo tak ľahko dostať k takej sume od štátu. Preto sa to rozhodli využiť aj tí, ktorí si nové auto zatiaľ nemohli dovoliť,“ dopĺňa J. Kovalčík. Neoficiálne štatistiky hovoria, že 20 až 40 percent ľudí si malo na auto počas platnosti šrotovného zobrať úver. Čo znamená, že uprostred krízy sa pravdepodobne zadlžovali nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
„Keby kritika na šrotovné platila plošne a paušálne, potom by muselo platiť aj to, že nielen slovenskú vládu, ale napríklad i nemeckú, taliansku, najnovšie aj rakúsku tvoria neodborníci a laici,“ bráni sa rezort hospodárstva vo vyhlásení.
Predseda vlády Robert Fico v minulých dňoch potvrdil to, na čo TREND upozorňoval od začiatku: šrotovné slovenskej ekonomike prakticky nepomôže. Ide iba o gesto akejsi solidarity k ostatným európskym automobilovým krajinám. Aj predseda Združenia automobilového priemyslu Jozef Uhrík túto teóriu rozvinul, keď povedal, že Slovensko nemôže zostať ako čierna ovca v automobilovom košiari.
Mýlili sa teda členovia Rady pre hospodársku krízu, ktorí kedysi vehementne vyhlasovali, že projekt pomôže domácemu priemyslu. Dokazujú to čísla. Z necelých 17-tisíc áut, ktoré sa počas šrotovacej akcie na Slovensku predali, bolo najviac škodoviek, hyundaiov a renaultov. Ani nie desatina sa týkala áut vyrobených v tuzemsku. „Nie je to ani denná produkcia našich automobiliek,“ konštatuje J. Kovalčík.
Davová psychóza
A vláda ide ďalej. Je tu nový balík za 22,1 milióna eur. Podľa premiéra posledný, podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka posledný v tejto forme. Približne 6,3 milióna eur sa vyčerpá na 4 200 ľudí, ktorí napriek zošrotovaniu nedostali štátny príspevok z prvej vlny. Dostanú podporu za pôvodných podmienok, teda pol druha tisíca eur, ak obchodník prispeje päťstovkou. Nové pravidlá hry sú prísnejšie. Štát dá tisícku, ak ju predajca áut dorovná.
Druhé kolo sa spustilo tento pondelok. Motoristi vycítili poslednú príležitosť zľaviť si auto a nedeľnú noc mnohí strávili v radoch pred šrotoviskami. Milan Lauko, šéf firmy ZSNP Recykling zo Žiaru nad Hronom, spomína, že ráno ho pred bránou firmy čakalo okolo 80 áut, ktoré spôsobili komplikácie na ceste. „Prišli policajti a prikázali ľuďom odparkovať inam,“ hovorí.
Dodáva, že ľudia sa správajú, akoby už v utorok mal byť dotačný balík vyčerpaný. Predseda Cechu autorizovaných zhodnocovateľov starých áut Ľubomír Farenzena, ktorý vlastní Auto-AZ v Zohore, mal od nedeľného večera pred prevádzkou okolo dvesto áut, do rána sa ich počet vyšplhal na päťsto. „Tento stav sa dá opísať ako davová psychóza alebo panika,“ tvrdí. V utorok napoludnie už bola kvóta druhého kola vyčerpaná z viac ako polovice. Takýmto tempom druhé šrotovné nevydrží ani toľko, čo prvá dotácia, myslí si.
Šrotovné dočasne rozhýbalo predaj áut, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou po akcii padne na nižšie úrovne ako pred jeho zavedením. Slovenský priemysel by sa mal pripraviť na výrazný pád najmä po konci šrotovného v Nemecku, ktoré nedávno nemecká vláda predĺžila do konca roka. Dotácie iba oddialili redukciu prebujnených kapacít európskych automobiliek. A to môže pocítiť aj trh práce.
Zisk v nedohľadne
Šrotovné je vážny krátkodobý zásah do ekonomiky. Podporuje síce predajcov nových áut, no negatíva sa prejavia inde na trhu. „Okruh poškodených je až absurdný, ťažko si predstaviť horšie protikrízové opatrenie,“ tvrdí J. Kovalčík a spomína pokazené obchody autobazárov alebo autoservisov.
Hlavu v smútku majú i tí, ktorí šrotovanie priamo zabezpečujú. Spracovanie jedného auta stojí zhruba 200 až 250 eur. A pre nízke výkupné ceny železného šrotu je to stratový biznis. Podľa Ľ. Farenzenu na každom zlikvidovanom aute prerobia 50 až 90 eur. U niektorých, napríklad v ZSNP Recykling stratu po započítaní priamych a nepriamych nákladov narátali dokonca na zhruba dvesto eur. Pritom to nie je tak dávno, čo bolo šrotovanie výnosný biznis.
Na Slovensku je 28 autorizovaných spracovateľov autovrakov a približne dvadsiatku z nich finančne podporil Recyklačný fond. No vďaka vysokej cene železného šrotu to bol samonosný biznis a zarábali aj nezadotovaní. Recyklácia auta funguje v niekoľkých fázach. Existujú zberné dvory, kde môže človek auto nechať. Z nich sa dostane k spracovateľom, ktorí ho vysušia (zbavia palív a mazív), rozmontujú a nakoniec zlisujú alebo rozstrihajú.
Veľká časť týchto kovov ide na ďalší stupeň spracovania – na takzvaný shredder, ktorý vrak úplne rozomelie. Niektoré autá idú priamo na shredder, bez predchádzajúceho rozmontovania. Na Slovensku sú veľké shreddery dva.
Oba na Horehroní, vzdušnou čiarou vzdialené okolo 40 kilometrov. Do nich sa dostáva väčšina prvotne zošrotovaných vozidiel od iných spracovateľov. Najväčší spracovateľ je Kovod Recycling z Banskej Bystrice. Od roku 2002 získal vyše polovicu z celkových 22 miliónov eur, ktoré Recyklačný fond nasmeroval do sektora vozidiel.
Firma vybudovala okrem Bystrice strediská v Poprade, Lučenci a v Kendiciach. Kovový šrot, ktorý vyprodukuje, ide najmä do zahraničia a do košického U.S. Steelu. Napriek tomu, že z finálneho shreddera je bližšie do Železiarní v Podbrezovej. „Ja im nechcem dodávať,“ hovorí šéf firmy S. Petro. Vysvetľuje to tým, že inde sú lepšie podmienky, najmä finančné. S Podbrezovou prestal obchodovať pred siedmimi rokmi.
Dvaja kohúti
Železiarne Podbrezová sa s tým vyrovnali po svojom. Išli do vertikálneho rozšírenia aktivít a vstúpili do spracovateľa vrakov ŽP Eko Quelet. Minulý rok firma otvorila zberné a shredderovacie miesto v Hliníku nad Hronom. Recyklačný fond na 16,5-miliónovú stavbu prispel troma miliónmi eur. Neďaleko v Prievidzi je ďalší spracovateľ. Spolu so žiarskou firmou je tak v okruhu pár desiatok kilometrov niekoľko konkurentov – a väčšina s podporou fondu.
Firmy majú potom problém plniť zmluvné záväzky k fondu o počte spracovaných vozidiel ročne. S. Petrovi taká politika pripadá čudná. Zvláštne sú aj pochvalné vyjadrenia úradníkov na adresu ŽP Eko Queletu. Predseda správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček vyhlásil, že „ak by sa spracovatelia starých vozidiel rozhodli pre shredder v Hliníku, všetko je v pohode, lebo ten pokryje potreby celého Slovenska“. Podľa konateľa konkurencie by to dokázal aj shredder Kovodu.
Viac svetla do vojny dvoch veľkých spracovateľov v jednej doline ponúka pohľad do zákulisia. ŽP Eko Quelet dodáva najmä matke v Podbrezovej. Jej spolumajiteľ Vladimír Soták ako zástupca lobistov z Klubu 500 bol pred schválením druhého balíka šrotovného na návšteve u premiéra. A vláda ďalší balík schválila.
V. Soták vie, že ostatní šrotári sú na spracovaní stratoví. Pravdepodobne iba ŽP Eko Quelet modernou technológiou a zabezpečeným odbytom nejde do mínusu.
Nad priepasťou
Ešte vlani bol v zisku aj Kovod. Na Slovensku mal koncom roka 38 prevádzok a zberných dvorov. Pätnásť najmenej rentabilných musel začiatkom roka zatvoriť. „Vyrábame solídnu stratu, tak ako všetci,“ hovorí S. Petro. Počas prvého šrotovného jeho firma prebrala 4,3 tisíca áut.
Keby všetky hneď spracovala, za štrnásť dní šrotovacieho maratónu by prišla zhruba o 300-tisíc eur. Kovod si už o rok posunul splátky úverov. Expanziu v minulých rokoch financoval aj z príspevkov Recyklačného fondu, ktorý mu pri najnovších žiadostiach o podporu zatvoril finančné kohútiky.
Ak bude na trhu s kovovým šrotom naďalej nízka cena, prípadne by ešte klesala, Kovod môže zbankrotovať. Druhý balík šrotovného pád iba urýchli. S. Petro nevie odhadnúť, ako dlho dokážu stratu znášať. Prípadným pádom Kovodu by získal najviac práve ŽP Eko Quelet. A kráľom na domácom trhu v shreddovaní by zostala firma patriaca do impéria V. Sotáka, ktorý vie nájsť na najvyšších miestach načúvajúce uši.
Foto - Maňo Štrauch
