Príchod eura prišli na Slovensko minulý týždeň osláviť aj najvyšší európski úradníci. Medzi nimi Joaquín Almunia, zodpovedný za hospodárske a menové otázky. V období krízy, ako je táto, ťažký post.
Je vôbec v týchto časoch recesie naladený na oslavy? Záleží na tom, čo chcete oslavovať, odpovedá opatrne. Či rozšírenie eurozóny, čo je veľmi pozitívna správa. Nielen pre to, čo Slovensko dosiahlo. Ale i pre jednotnú menu, ktorá sa ukazuje ako atraktívny cieľ pre nových členov Európskej únie.
„No zároveň je jasné, že žijeme vo veľmi ťažkých časoch recesie, najsilnejšej za ostatných 70 rokov. A to vytvorí tlak na euro, musí byť schopné odolať aj za týchto ťažkých okolností. Verím, že to zvládne, no musíme lepšie koordinovať naše hospodárske politiky,“ pripomína.
Hovoríte, že euro je pre nováčikov atraktívny cieľ. Ale pozrime sa na Českú republiku, tam sa do eurozóny príliš neponáhľajú.
Nikoho nechcem nútiť, aby prijal euro čo najrýchlejšie. No aj český premiér prednedávnom oznámil, že koncom tohto roka oznámia cieľový termín prijatia eura. Poliaci to už urobili, maďarská vláda tiež začne od momentu, keď bude schopná plniť predpísané kritériá, proces prijímania novej meny. To isté platí aj pre tri pobaltské krajiny. Dokonca o vstupe diskutujú aj Dáni. Myslím, že úspech eura povzbudzuje aj nárast počtu kandidátov na jeho prijatie. No z môjho pohľadu nemusíme na to vyvíjať tlak. Je na kandidátoch, aby posúdili, či a kedy to pre nich bude výhodné.
Ako vidíte šance týchto krajín na splnenie maastrichtských kritérií?
Česi i Poliaci ich splniť môžu, Dáni ich už plnia. Pobalťania mali viac ťažkostí, hlavne pre infláciu. To sa teraz mení, no vzhľadom na recesiu majú teraz problém s rozpočtovou pozíciou. Dúfam, že keď sa recesia pominie, tak to bude inak. Maďari mali veľké problémy, no aj oni ich úspešne korigujú. Už budúci rok sa môže ich deficit verejných financií dostať pod tri percentá HDP.
Kto sa teda podľa vás najbližšie stane členom eurozóny? A kedy?
Najbližšie sú k tomu Dáni, ak sa tak rozhodnú. Potom, v rokoch 2012 či 2013, prídu na rad ďalší.
Čo podľa vás zmenilo prístup krajín ako Dánsko?
Myslím, že počas toho poldruha roka finančnej krízy zistili, že aj keď boli integrovaní v mechanizme výmenných kurzov ERM, aj keď ich centrálna banka veľmi tesne sleduje kroky ECB, boli ohrození. Platili viac z pohľadu úrokových sadzieb či spreadov než členovia eurozóny. Ochranu, ktorú poskytovalo euro jej členom a kandidátom na členstvo, Dáni nepocítili stopercentne.
Na Slovensku sme naozaj v druhej polovici vlaňajška pocítili, že blízkosť eura nás ušetrila turbulencií vo výmennom kurze, ktoré zažívali iné stredoeurópske krajiny. No možno euro považovať naozaj za taký bezpečný prístav, ako o ňom optimisti hovoria?
V týchto ekonomicky turbulentných časoch opisovať euro ako bezpečný prístav je extrémne rizikové. Nikto nie je plne chránený pred volatilitou výmenných kurzov, vyšších spreadov platených za dlh. No euro je dobrý kryt v porovnaní s tými, ktorí nie sú na dohľad vstupu do eurozóny.
Pre Slovensko bol teda správny čas prijať euro práve teraz?
Áno. Slovensko dosiahlo pozoruhodné zlepšenie v konkurencieschopnosti, prilákalo veľa zahraničných investorov, vytvorilo podmienky na hospodársky rast, jeden z najvyšších v EÚ, znižuje nezamestnanosť. Je to ekonomika dostatočne dynamická na prijatie reforiem potrebných na to, aby si mohla odtrhnúť z prínosov prinášaných eurom.
No pre ekonomiku dobiehajúcu úroveň priemeru EÚ môže vzdanie sa časti menových nástrojov prinášať aj riziká.
To závisí od toho, akú hospodársku stratégiu zvolí vláda. Ak sa pre ňu zhorší konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, to by bola veľká bariéra pre využitie prínosov eura. S eurom zmizla možnosť ovplyvňovania výmenných kurzov na národnej úrovni a menová politika prechádza do rúk ECB. Takže treba prispôsobovať reálnu ekonomiku. Musíte udržať pod kontrolou infláciu a rast mzdových nákladov, musíte zlepšiť fungovanie trhov, musíte byť flexibilní. To všetko musí zohľadňovať hospodárska politika, reformy na strane ponuky, sociálny dialóg. To sú podmienky na to, aby ste z eura získali.
Koncom vlaňajška slovenská vláda avizovala, že na tento rok zvyšuje v porovnaní s plánom deficit verejných financií. Dôvodila krízou. Je to aj v časoch pomerne silného hospodárskeho rastu adekvátne?
Podľa našich kalkulácií aj po vládnom balíku zostane deficit pod tromi percentami HDP. My sme členov žiadali, aby prijali fiškálne stimuly, ibaže by nemali priestor na manévrovanie. Myslím, že slovenská ekonomika nejaký priestor mala, vďaka reformám z predchádzajúcich rokov. A je to aj logické prijať takéto fiškálne opatrenia na udržanie dopytu. Slovensko by podľa našich novembrových odhadov malo v tomto roku rásť o päť percent, čo je najvyšší či jeden z najvyšších rastov v EÚ. No jasne je to pokles oproti výsledkom z predchádzajúcich dvoch-troch rokov.
Sme v limite, no máme naozaj zvyšovať deficit v relatívne dobrých časoch?
No v časoch, keď dopyt výrazne klesá, obzvlášť po autách, je to logická reakcia.
Keď hovoríte o autách, čo môže slovenská vláda urobiť, aby zvýšila dopyt po autách, aby podporila tunajšie automobilky?
Nechcem ísť do detailov, je na každej vláde, aké presné opatrenia urobí, aby podporila domáci dopyt. No udržať ho v časoch, keď externý dopyt, dôležitý pre váš ekonomický rast, trpí dôsledkami krízy, je logické. Samozrejme, za podmienky, ako vždy, že tieto stimuly sú dobre namierené a len dočasné. Hlavná otázka v súvislosti s fiškálnymi stimulmi je tá, že majú hrať úlohu iba krátkodobo a ak sa dá, mali by sa držať danej investičnej stratégie. A mali by byť zvrátiteľné. To znamená, že ak sa podmienky na ekonomický rast dostanú do normálu, fiškálny stimul má byť čo najrýchlejšie stiahnutý.
Čo myslíte tým čo najrýchlejšie? Bude to rok? Alebo päť rokov?
To nikto nevie. Nikto nevie, ako dlho bude táto recesia trvať.
Takže ste pripravení na to, že veľké európske ekonomiky ako Nemecko či Francúzsko môžu prekročiť trojpercentnú hranicu rozpočtového deficitu k HDP na dlhšie obdobie?
Pozrite sa na príklad mojej domovskej krajiny – Španielska. V tomto roku bude mať negatívny hospodársky rast, pred rokom pritom vykazovalo rast 3,7 – 3,8 %. To je veľmi silný obrat v dopyte, ktorý si vyžaduje fiškálny stimul. Ak ostatné inštrumenty už nie sú efektívne. Za týchto okolností je to adekvátna reakcia. Ak sa budúci rok situácia v celkovom dopyte otočí a fiškálne stimuly už nebudú potrebné, treba ich urýchlene stiahnuť, aby nebola dlhodobo ohrozená udržateľnosť vo vývoji verejných financií. Pravidlá Paktu stability a rastu umožňujú v určitých prípadoch použiť takéto inštrumenty. Nie je to proti nim.
Zasluhuje si teda Pakt stability a rastu stále svoje meno? Lebo teraz to v Európe nevyzerá ani na stabilitu, ani na rast.
Takto to nevidím. Jednoducho, fiškálna politika má byť v časoch recesie, ako je táto, využívaná ako nástroj na udržanie dopytu.
Ako dlho táto recesia potrvá? A aká bude hlboká?
To je veľmi ťažké povedať. Žijeme v situácii, ktorá je unikátna. Počas 70 rokov sme neriešili nič také, čomu čelíme teraz. No prijímame fiškálne stimuly, centrálne banky využívajú všetky inštrumenty menovej politiky na udržanie dopytu, dodávajú na trh likviditu, banky dostali záchranné balíky. Všetky tieto nástroje použité koordinovane, a to nielen v rámci Európy, by mali mať pozitívny účinok. Počas nasledujúcich štvrťrokov. Aká rýchla bude reakcia, to neviem. Je to ťažké prognózovať, keďže teraz sme na dne recesie. Dúfam, že ak balík pripravený Barackom Obamom a jeho tímom bude v nasledujúcom mesiaci implementovaný a ak americká ekonomika bude naň pozitívne reagovať, tak na konci tohto roka by sme mohli vidieť začiatok oživenia. No ktovie, žijeme vo veľmi neistých časoch.
Takže podľa vás sme už na dne? Dúfate či si to naozaj myslíte?
Myslím, že áno. Hoci otázka je, aké veľké bude to dno.
Ste teda optimistom v tom, že všetky prijaté opatrenia zafungujú?
Mali by. No zároveň musím pripomenúť, že z tejto krízy sa nedostaneme bez štrukturálnych reforiem. Takže na jednej strane potrebujeme tieto makroekonomické stimuly, potrebujeme opraviť finančné trhy – zlepšiť reguláciu a dohľad, v čom veľmi pomohol novembrový washingtonský summit, ktorý stanovil jasný plán, ako na to. No aby sme sa dostali k udržateľnému oživeniu našich ekonomík s finančným sektorom, ktorý bude menej dynamický než v minulosti, budeme potrebovať viac dynamiky v reálnej ekonomike. A na to potrebujeme reformy.
Čo presne tým myslíte? Takéto veľké výzvy na štrukturálne a iné reformy počúvajú Európania z Bruselu stále.
Ak chcete poznať, aké sú nutné reformy v jednotlivých krajinách, na to máme národné reformné programy. Vznikli v roku 2005 v rámci Lisabonskej stratégie. Každý z 27 členov podľa nich jasne vie, aké reformy musí zvládnuť, aby zvýšil potenciálny rast ekonomiky, aby zlepšil jej odolnosť a fungovanie.
Takmer všetky krajiny prijali záchranné balíčky pre svoje ekonomiky. Myslíte, že fungujú?
Je príliš skoro to posúdiť, balíčky sa prijímali len v posledných týždňoch. Teraz musia byť implementované. Dúfam, že budú fungovať.
Hovoríme o miliardách eur. Myslíte si, že tieto peniaze budú využité efektívne? Pretože v niektorých krajinách napríklad bankový sektor priamu podporu skutočne nepotrebuje.
Finančné balíčky pre banky sú v niektorých prípadoch orientované na záchranu bánk v problémoch. Ale toto je len jeden prípad. Druhá časť, tá prevažná, ktorú vlády pre banky prijali, sú opatrenia na ich rekapitalizáciu. Využili ich niektoré krajiny, nie všetky. Umožňujú bankám, aby z verejných zdrojov získali kapitál na posilnenie ich ukazovateľov a mali lepšie podmienky na svoje operácie. Ale najdôležitejšia časť zdrojov je určená na garancie za poskytnuté úvery. Zlepšujú dôveru a posilňujú medzibankové úverovanie. Peňažné trhy sa pomaly spamätávajú. Teraz je otázne, ako sa toto zlepšenie prejaví v podmienkach úverov pre domácnosti a podniky. To bude rozhodujúce aj pre zodpovedanie predchádzajúcej otázky, ako dlho bude recesia trvať.
Protihodnotou za pomoc bankám je v niektorých prípadoch vstup do ich akcionárskych štruktúr. Ako ďaleko by mal štát zasahovať do ich procesov? Má napríklad hovoriť do odmeňovania top manažérov?
Na jednej strane mal verejný sektor veľmi dobré dôvody na intervencie v prípade záchrany niektorých bánk v problémoch. Predovšetkým v prípade finančných entít so systémovým rizikom. Ale je pravda, že verejné intervencie v kapitálovej štruktúre bánk vytvárajú nové výzvy. Myslím, že vo všetkých prípadoch, keď bol kapitál bánk zvýšený štátnymi peniazmi alebo sa na ňom začali podieľať, bude rozumné, ak vlády vytvoria hneď stratégiu odchodu. Podľa mňa by toto nemala byť ich stála pozícia.
A čo tie škandálne platy a bonusy top manažérov?
Boli tu jasné škandalózne prípady. No v mnohých prípadoch to nebolo len o škandále. Bolo to o zlom systéme motivácií. Na druhej strane, keď dáte príliš prísne platové podmienky, tak máte horšie podmienky na trhu na získanie manažéra.
Myslíte si, že vo finančnom sektore potrebujeme ešte hlbšiu reguláciu?
Potrebujeme viac regulácie vo finančnom sektore na celom svete. Nemôžeme akceptovať, že niektoré finančné aktivity z nej unikajú. Príklady ukazujú, že to enormne zvyšuje riziko. No rovnako si myslím, že je to otázka kvality regulácie, nie otázka, koľko jej je. A tiež je to otázka dohľadu. Ak máte veľmi dobré pravidlá a zlyhá dohľad, môžete čeliť vážnym problémom, akými trpíme teraz. Nemali by sme klásť prekážky aktivitám dohľadu. Samoregulácia zlyhala v mnohých prípadoch. A konflikt záujmov najmä v prípade ratingových agentúr vytvoril extrémne zlé podmienky na ohodnotenie rizika.
Čo v Európe zlyhalo?
Nielen v Európe, hlavné zlyhania boli v USA. Pre zlú reguláciu investičných bánk, pre absenciu regulácie ratingových agentúr, pre veľmi zlú koordináciu orgánov dohľadu, pre nedostatočný dohľad niektorých vehiklov, ktoré boli mimo súvah.
V Európe sa stále hovorí o výdavkových stimuloch, ktorými vlády potrebujú vyzbrojiť ich ekonomiky. Nemalo by sa hovoriť aj o iných prístupoch, ako napríklad o znižovaní daní?
Zníženie daní je jedným zo spôsobov fiškálneho stimulovania. Musíte zvážiť, čo to spôsobí. Ak zníženie daní hneď zvýši spotrebu a investície, je to dobrý krok. No ak vyvolá zvýšenie miery úspor bez zvýšenia dopytu, tak to nie je adekvátne opatrenie. Fiškálny stimul má byť teraz orientovaný predovšetkým na zvýšenie agregátneho dopytu, a to cielene a dočasne.
No ktorá krajina v Európe teraz vážne hovorí o znižovaní daní?
Napríklad Veľká Británia. Zredukovala čiastočne DPH. Britské kroky neboli podporované mnohými členskými štátmi. No takéto opatrenia sú teraz predmetom diskusií napríklad v koalícii v Nemecku. V niektorých krajinách dane znižovali, ale nebolo to hlavnou časťou stimulov. Tie boli hlavne zamerané na vládne výdavky.
Pozrime sa na infláciu. Ako ju ovplyvnia problémy s plynom v Rusku a na Ukrajine? Sú tu nejaké riziká?
Vo všeobecnosti ceny ropy a komodít od júla minulého roka išli rapídne dole. Cena za barel ropy sa znížila na tretinu. Toto má odraz v inflácii, ceny klesali veľmi rapídne, oveľa rýchlejšie, ako sme očakávali. Z pohľadu vplyvu na ekonomickú situáciu je toto veľmi pozitívne. Zvyšuje to kúpnu silu a to vplýva na dopyt. Nemyslím, že v Európe sa musíme báť deflácie, najmä kvôli iným aspektom, ako sú podmienky trhu práce a fiškálne opatrenia.
Takže súčasný konflikt zatiaľ neovplyvňuje váš tohtoročný inflačný výhľad?
Nevieme, aký bude konečný výsledok tohto konfliktu. Dúfam, že bude vyriešený bez väčších dôsledkov na infláciu. V každom prípade, toto ukazuje potrebu zníženia externej závislosti od energií v Európe a väčšiu nutnosť spoločnej stratégie pre energetickú politiku.
Keby ste porovnali prípravu krajín, ktoré prijímali euro ako posledné, ako by obstálo Slovensko?
Výsledky prechodu na euro boli počas prvých ôsmich dní vo všetkých krajinách veľmi podobné. Pri Slovensku sme možno v predchádzajúcej časti technických príprav zaznamenali nedostatok komunikácie. Boli najslabšie výsledky v komunikácii toho, ako sa prechod uskutoční. Verejnosť sa zdala pred letom 2008 menej informovaná ako v iných krajinách. Ale potom sa aktivity zintenzívnili a dnes sú výsledky veľmi pozitívne. Prípady zneužívania cien, možno pre krízu a nižšie inflačné tlaky, boli menej závažné než v predchádzajúcich rokoch.
Na Slovensku sa minulé leto hovorilo o možnom insider tradingu pri stanovovaní konverzného kurzu koruny k euru.
Nebol som informovaný.
No vtedy ste to krátko komentovali, že úrady by sa na to mali pozrieť.
Nechcem sa k tomu vyjadrovať.
Pri pohľade na Slovinsko, Maltu a Cyprus, aké poučenia by sme si mali zobrať?
Hlavné poučenie je, že by ste sa mali vyhnúť inflačným tlakom v čase prechodu na euro. Vo všetkých krajinách kolidoval s expanziou, dokonca s prehrievaním ekonomiky. V Slovinsku to bolo jasné. Táto inflácia spôsobila stratu konkurencieschopnosti v prípade Slovinska a tomuto by ste sa mali vyhnúť. Najmä v takej dynamickej ekonomike, ako je slovenská, s priemyslom orientovaným na zahraničné trhy. Nemôžete si dovoliť nechať vyskočiť infláciu. Nemôžete stratiť konkurencieschopnosť.
Komisár Joaquín Almunia (69) sa narodil v španielskom Bilbau. V tomto meste ukončil aj štúdium práva a ekonómie. V domovskej krajine pôsobil v 80. rokoch na poste ministra práce a sociálnych vecí a šéfoval rezortu verejnej správy. Od apríla 2004 je v Európskej komisii zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti.
Foto - Maňo Štrauch
