V Kolumbii zvíťazil mier. Už ho „len“ dohodnúť, potvrdiť a dodržať

Juan Manuel Santos Zdroj: SITA / AP

Ani marxistické guerrilly FARC už nie sú také silné ako kedysi. Prezident Juan Manuel Santos s nimi začal v roku 2012 rokovať o ukončení desaťročia trvajúceho konfliktu. Musel za to čeliť hnevu svojho vplyvného predchodcu Álvara Uribeho a svoje kroky obhajovať pred voličmi najprv v parlamentných a potom v prezidentských voľbách. Napínavý volebný test však zvládol a kandidáta Óscara Ivána Zuluagu spriazneného s Á. Uribem zdolal o päť percentných bodov. Víťazstvo v súboji o najvyšší post pritom nemal pred nedeľou 15. júna vôbec isté, šance oboch súperov sa hodnotili 50:50.

Medzi povstalcami a uribizmom

Navonok najviditeľnejšou témou volieb boli práve rokovania s ľavicovými Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC). Reprezentanti najstaršej ozbrojenej rebélie v Latinskej Amerike živiaci sa obchodom s drogami a únosmi čelili do roku 2012 tvrdému vojenskému tlaku. Americký protidrogový „Plan Colombia“ priniesol Kolumbii miliardy dolárov a posilnil jej ozbrojené sily. Rebelov sa podarilo oslabiť a zatlačiť. Podľa vplyvnej americkej mimovládnej organizácie COHA však aj za cenu troch miliónov ľudí vysťahovaných z ich domov na vidieku a 13-tisíc znásilnených žien, pričom časť týchto skutkov mali na svedomí vládne jednotky.

Celkovo si konflikt s rebelmi od 50. rokov vyžiadal vyše 200-tisíc mŕtvych. Guerrilly využívali míny a detských vojakov, vyberali výpalné a po potlačení hlavných kartelov naplno profitovali z postavenia Kolumbie ako hlavného svetového producenta kokaínu. Predstaviteľov kolumbijskej armády zas súdia za aféru „falsos positivos“. Vojaci do roku 2008 unášali a vraždili tisícky vidiečanov, ktorých telá potom označovali za zabitých povstalcov, aby mohli vykázať úspechy v boji.

Zdroj: SITA / AP

Aj počas mierových rokovaní pokračovali vojenské akcie. Na snímke telá po záťahu na vojenský tábor FARC v januári 2014

Nositeľom tvrdého postupu bol predovšetkým Á. Uribe vládnuci v rokoch 2002 až 2010. Tento politik, ktorému FARC zavraždila otca, mal ešte ako guvernér severozápadného departmentu Antioquia údajne prsty vo formovaní pravicových milícií, z ktorých vyrástli Zjednotené sily sebaobrany Kolumbie (AUC) – popri FARC druhá kolumbijská organizácia zaradená na americkom zozname teroristických skupín. Jeho provojenská pravicová politika prerástla až do ideológie nazývanej uribizmus podobne ako mali svoje ľavicové –izmy venezuelský prezident Hugo Chávez či manželia Kirchnerovci v Argentíne.

Ministerstvo obrany počas troch rokoch Uribeho vládnutia (2006-2009) viedol práve súčasný mierotvorca - hlava štátu J. M. Santos. Škandál s „falsos positivos“ bol odhalený za jeho pôsobenia. V pamäti však zostali skôr úspechy. Svetové televízne stanice v roku 2008 priniesli zábery zo Santosovej tlačovej konferencie po operácii Jaque – keď sa po mesiacoch infiltrovania podarilo oslobodiť z rúk FARC šesť rokov väznenú prezidentskú kandidátku Íngrid Betancourtovú, troch Američanov a jedenásť kolumbijských vojakov a policajtov. Tieňom zostalo zneužitie symbolu Červeného kríža.

Rozchod

J. M. Santos kedysi zakladal na podporu Á. Uribeho Stranu „U“ a slúžil v jeho vláde. Prezidentom sa stal v roku 2010, keď už Á. Uribe nemohol kandidovať, hoci to ešte skúšal dosiahnuť zmenou ústavy. Nakoniec sa však vydal iným smerom a svojho bývalého mentora rozzúril otvorením rozhovorov s FARC. Ešte pred ich začiatkom stihli zabiť dvoch jej veliteľov.

V Havane sa napokon podarilo dosiahnuť dohodu na otázke pestovania koky a zapojenia povstalcov do politiky. Ďalšie problémy, napríklad odškodnenie obetí, ešte zostávajú otvorené. Á. Uribe tvrdil, že prezident chce dosiahnuť mier „za každú cenu“ a páchatelia zločinov uniknú trestu. Uribeho prezidentský favorit ekonóm Ó. Zuluaga najprv hovoril, že by dal povstalcom týždenné ultimátum na prímerie, inak by rozhovory stopol. Keď však prieskumy ukázali, že rokovania majú medzi Kolumbijčanmi podporu, začal ustupovať.

Zdroj: SITA / AP

Mesto Medellín bolo v minulosti známe najmä drogovým kartelom. V uplynulých rokoch však uskutočnilo viacero projektov mestského rozvoja. V chudobnej štvrti napríklad nainštalovali pohyblivé schody.

Zuluagovým štábom navyše ešte pred prvým kolom volieb otriaslo video, na ktorom prezidentský kandidát s istým hackerom diskutuje o utajovaných informáciách z havanských rokovaní. Zadržaný hacker pracoval pre jeho volebnú kampaň. Napriek škandálu sa Ó. Zuluagovi podarilo vyhrať 25. mája prvé kolo, no v druhom už neuspel. J.M. Santosovi stačilo viesť kampaň s jednoduchým heslom „Paz!“ (Mier).

Ako ďalej

Úspech rokovaní s FARC nie je zaručený ani so Santosovým víťazstvom. Objavil sa, naopak, názor, že mier by bol býval mohol dohodnúť aj Ó. Zuluaga respektíve Á. Uribe – keďže úhlavní nepriatelia uzatvárajú často dobré a trvalé dohody. Všetko okrem toho bude musieť potvrdiť referendum.

Vyriešenie konfliktu by však krajine pomohlo. Nitky násilia spojené s ozbrojeným konfliktom stále vedú k mnohým domácim politikom. FARC naďalej ovláda časť krajiny, aj keď už nie takú veľkú ako v minulosti. Päť miliónov Kolumbijčanov (z 50-miliónovej populácie) sa podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) nachádza mimo svojich domovov. Human Rights Watch v poslednej správe tvrdí, že vraždy a násilie páchajú aj bývalí členovia rozpustených pravicových polovojenských jednotiek.

Napriek tomu patrí Kolumbia podľa Svetovej banky k najlepším miestam na podnikanie v Južnej Amerike. Uvedomujú si to aj Spojené štáty, aj Európska únia. Obe majú s Kolumbiou podpísané dohody o voľnom obchode. Brusel podobné dokumenty zatiaľ uzavrel spomedzi väčších krajín v Latinskej Amerike len s Mexikom, Peru a Čile.

Prezident kandidoval s jednoduchým heslom - "Paz". Zdroj: SITA / AP

Kampaň bola ostrá - na snímke diskutuje prezident s hlavným súperom Óscarom Ivánom Zuluagom Zdroj: SITA / AP