Kolumbijský prezident J. M. Santos uviedol, že akceptuje výsledky referenda o mierovej dohode a dodal, že dohodnuté prímerie zostáva v platnosti. Chce sa stretnúť so všetkými politickými stranami a bude hľadať spôsoby, ako pokračovať v mierovom procese.

Vyšle tiež vyjednávačov späť na Kubu, kde sa v ostatných rokoch konali rokovania o mieri. Hlasovanie podľa neho nebude mať vplyv na stabilitu krajiny.

Vrchní veliteľ FARC Timoleon Jimenéz nazývaný Timošenko vyhlásil, že skupina je aj po referende ochotná pokračovať v rokovaní o mieri. Novinárom v Havane povedal, že ľutuje to, čo nazval deštruktívnou silou tých, ktorí zasiali nenávisť a zlobu a ovplyvnili stanovisko kolumbijskej populácie. FARC podľa neho bude ďalej pokračovať v práci na trvalom mieri. Podľa jeho slov „mier zvíťazí“.

Účasť v referende bola nízka, iba 37 percent. Dôvodom zrejme bolo počasie. V oblasti zúri hurikán Matthew, ktorý priniesol silné dažde.

Dohodu, ktorá má 297 strán, podpísali obidve strany na konci septembra a oficiálne tak ukončili 52 rokov trvajúci konflikt, ktorý si vyžiadal 260-tisíc obetí a sedem miliónov utečencov.

Odmietnutie dohody v referende podľa agentúr vháňa krajinu do neistoty a je veľkou porážkou pre prezidenta J. M. Santosa. Pred referendom J. M. Santos uviedol, že nemá žiadny plán B a v prípade odmietnutia dohody sa Kolumbia vráti do vojny.

Analytici aj najvyšší predstavitelia FARC sa ale zhodujú, že výsledok referenda mier nezvráti. Prerušený však teraz bude proces odzbrojovania príslušníkov FARC, ktorý sa začal minulý týždeň. Jedným z možných scenárov ďalšieho vývoja je podľa agentúry AP ratifikácia dohody v parlamente alebo v zvláštnom ústavnom zhromaždení.

Kritici dohody požadujú znovu otvoriť rokovania o mierovej dohode a urobiť v nej isté úpravy. Vadí im najmä to, že rebeli z FARC uniknú trestu a že sa budú môcť zapojiť do politického života. Budú môcť kandidovať už v roku 2018 v prezidentských a parlamentných voľbách a až do roku 2026 majú garantovaných desať kresiel v parlamente.

Za „korekcie“ mierovej dohody sa vyslovil aj exprezident Álvaro Uribe, líder opozície, ktorý bol hlavným zástancom odmietnutia dohody v referende. Á. Uribe po zverejnení výsledkov oznámil, že sa chce podieľať na vyjednaní upravenej dohody.

Dostať Á. Uribeho a prezidenta J. M. Santosa k jednému stolu bude ale podľa agentúry AP možno ťažšie než doterajšie rokovania s FARC.

„Hlasoval som nie. Nechcem učiť moje deti, že všetko môže byť odpustené,“ povedal agentúre Reuters 35-ročný Alejandro Jaramillo, ktorého rozčúlilo, že rebeli nebudú súdení.

Radikálne ľavicové hnutie FARC, ktoré má v súčasnosti približne 7-tisíc členov, založil v roku 1964 Manuel Marulanda, nazývaný Tirofijo (Presná rana). Viedol ho až do svojej smrti v marci 2008.

V tom čase malo hnutie asi 16-tisíc členov a ovládalo približne tretinu Kolumbie, najmä juh krajiny. Financie získavalo z obchodu s drogami a prostredníctvom únosov a vydierania.