Kolumbijský prezident vylúčil, že by sa podobná legislatíva mohla prijať v prípade kokaínu, ktorého je Kolumbia najväčším producentom na svete.
"Tento dokument umožňuje, aby sa vydávali licencie pre pestovanie marihuany výhradne pre lekárske a vedecké účely," povedal J. Santos novinárom po podpise dekrétu, ktorý nadobudne účinnosť v stredu. Pestovanie, distribúcia alebo užívanie marihuany na iné účely zostáva ilegálne. Doterajšia legislatíva ale povoľuje v Kolumbii držanie až 20 gramov marihuany či 20 jej rastlín pre osobnú potrebu.
Na lekárske účely povoľuje marihuanu napríklad Rakúsko, Belgicko, Kanada, Fínsko, Izrael, Česká republika či niektoré štáty USA. V Česku platí od apríla 2013 zákon, podľa ktorého môže lekár predpísať maximálne 30 gramov liečebného konope v priebehu mesiaca na elektronický recept, ale len pacientovi s chorobami vymenovanými vo vyhláške ministerstva zdravotníctva.
Priekopníkom v legalizáciu marihuany je Holandsko, ktoré už v roku 1976 umožnilo držanie malého množstva. Vďaka tomu vznikli slávne coffee shopy, teda kaviarne, v ktorých sa dajú legálne kúpiť v malom množstve ľahké drogy a ktorých je v súčasnosti po celej krajine asi 600.
Ako prvá krajina sveta, ktorá legalizovala predaj, pestovanie a aj distribúciu marihuany bol Uruguaj od vlaňajšieho mája.
Marihuana sa získava z konope a pre rekreačné účely sa užíva kvôli vyvolaniu pocitov eufórie alebo uvoľnenia. Jej časté užívanie nespôsobuje fyzickú závislosť, možno si na ňu však vytvoriť psychický návyk. Môže tiež spôsobovať krátkodobé výpadky pamäti, poruchy motoriky, pocity úzkosti aj paranoické stavy.
Najmä vďaka psychoaktívnej látke THC (tetrahydrokanabinol) má marihuana analgetické účinky, pomáha napríklad ľuďom so sklerózou zmierňovať svalové napätie a osobám s Tourettovým syndrómom znižuje frekvenciu tikov. Uľavuje aj ľuďom po chemoterapii väčšou chuťou do jedla a znížením pocitu nevoľnosti.
