Ministerstvo financií posúva zámer zrušiť fungovanie kolkov na Slovensku. Pôvodný plán ukončiť ich predaj od budúceho roka presúva až na január 2013. Rovnako sa predlžuje čas na dodatočné použitie neminutých, ale už zakúpených kolkov z troch na deväť mesiacov. Kolky sa tak stanú na Slovensku minulosťou v októbri 2013. Zmeny boli spravené na základe pripomienok ministerstiev spravodlivosti a vnútra k návrhu zákona, ktorý má kolky poslať do minulosti.

Zámer zrušiť kolky prináša ministerstvo financií v snahe zlepšiť možnosti platenia štátu pohodlnejšími a modernejšími a najmä rýchlejšími formami. Kolky používajú ľudia ako pri platbách na úradoch za získanie množstva úkonov a potvrdení. Platí sa nimi napríklad pri vydaní občianskeho preukazu alebo pasu, vodičského oprávnenia, zriaďovaní či zmene živnosti. Rovnako sa takto platili poplatky za netradičné miesto sobáša, vydanie zbrojeného pasu alebo za prepis auta či pridelenie značiek.

Podnikatelia sa zas nevyhli kolkom pri stovkách rôznych licencií, súhlasov a odobrení na podnikanie najmä v doprave, energetike či rôznych priemyselných odvetviach. Celkovo štát ročne vyberie na správnych poplatkoch takmer 100 miliónov eur.

,,Kolky sú prežitá forma platenia. Už v súčasnosti mali úrady akceptovať iné formy platieb - v hotovosti do 300 eur prevod z účtu či platbu poštovým poukazom. Robia to však len minimálne,“ vysvetlil hovorca ministra financií Martin Jaroš.

Správy katastra či pracoviská polície oficiálne tvrdili, že umožňujú platiť na mieste aj v hotovosti. V skutočnosti sa však tomu vyhýbajú. Tvrdia, že nemajú dostatok pokladníkov, nová zodpovednosť je zložitá a hrozia lúpeže. Rezort financií preto chce na orgány štátnej správy pritlačiť, aby naplnili zákon a nesťažovali občanom spôsob platenia.

Nové formy platenia - hotovosť, karta a mobil

Po novom budú mať úradníci povinnosť prijať platby v hotovosti. Ak sa občan rozhodne platiť hotovosťou z peňaženky, úrad nebude môcť odmietnuť. Okrem toho po novom by sa správne a súdne poplatky mali dať platiť aj novými formami, a to bankovou kartou cez takzvané POS terminály. Navrhovaná zmena zákona zavádza aj možnosť platenia krátkou textovou správou cez mobilný telefón. Nie však povinne, ale dobrovoľne. Úrady by dostali možnosť vybrať si, či sa pre takýto spôsob rozhodnú.

Obe nové formy platenia - kartou či cez mobil však budú zrejme znamenať výrazné zdraženie výšky poplatkov určených zákonom. Za sprostredkovanie takejto platby totiž treba platiť mobilným operátorom či bankám za terminály a zvyčajne je táto platba na bedrách platiaceho. Poplatky sú v prípade bánk, ale najmä mobilných operátorov na Slovensku príliš vysoké.

O dohodu s mobilnými operátormi, ako využiť mobil na platby, sa už pokúšal napríklad rezort dopravy. Chcel umožniť platbu za diaľničné nálepky, najmä tie krátkodobé pre dovolenkárov, prostredníctvom sms-správy a mobilného telefónu. Výška provízií operátorom by však zatiaľ podľa ministerstva dopravy cenu nálepky neprijateľne predražovala.

Rovnako štátna Železničná spoločnosť Slovensko chcela lístky na vlaky za regulované ceny predávať aj cez mobil, zatiaľ však nevie nájsť spoločnú reč s Orangeom, T-Mobilom či O2. ,,Predstavy operátorov sú zatiaľ pre nás neprijateľné, pýtajú príliš veľa, 30 až 40 percent z platenej ceny,“ uviedol nedávno šéf ZSSK Pavel Kravec.

Cieľom je šetriť

Ministerstvo financií uvádza, že zrušením kolkov sa ročne ušetrí na tlačení známok, ale aj na províziách za ich distribúciu. Už dva roky je výlučným distribútorom kolkov štátna Slovenská pošta. Počas posledného roka sa ministerstvo s poštou dostalo do sporov pri distribúcii niektorých druhov kolkov.

Pôvodne kolky distribuovala nielen pošta, ale napríklad aj súkromné firmy, ktoré ich posúvali do novinových stánkov alebo i na úradoch zriaďovali vlastné kiosky. Ľudia si tak kupovali kolky priamo tam. V roku 2009 však bola novelou táto možnosť zrušená. Následne sa zdvihol záujem úradov o kolkomaty- prístroje ktoré vydávali kolky. Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) ich nakúpil pre svoje regionálne pracoviská. ,,V súčasnosti funguje 46 kolkomatov, osvedčili sa dobre. ÚGKK investoval do kolkomatov takmer 1,6 milióna eur pri ich zakúpení,“ spresnila riaditeľka kancelárie predsedníčky ÚGKK Magdaléna Pisková. Prax však ukazuje aj nedostatky. Na vyťaženej správe katastra v Bratislave sú napríklad dva kolkomaty, ale často aj hodinu pred ukončením otváracích hodín už majú kolky minuté. Súčasne firmy, ktoré dovážali kolkomaty na Slovensko, prídu od roku 2013 o biznis.

Protestuje najmä Lipšic a Žitňanská

So zámerom Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) majú najväčší problém ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). V ich rezortoch sa totiž kolky využívajú najčastejšie. Ľudia nimi platia rôzne úkony vo vzťahu k polícii a súdne poplatky.

Práve polemiky s podriadenými Lucie Žitňanskej prinútili rezort financií posunúť termín o rok. ,,K zmene sme pristúpili na základe stavu zásob kolkových známok, súčasne sme zohľadnili skutočnosť, že na zabezpečenie nových foriem platenia poplatkov, ako je platobná karta (zabezpečenie terminálov), prípadne krátka textová správa (SMS) je potrebné dlhšie obdobie ako aj vyššie finančné zabezpečenie,“ zdôraznil M. Jaroš.

Ministerka L. Žitňanská upozornila na viac problémov, ktoré po zrušení kolkov nastanú. Podľa nej treba doriešiť práve problém, kto bude platiť províziu bankám alebo mobilným operátorom za to, že umožnili platbu. Upozorňuje, že ak by tieto náklady zostali na bedrách štátu, tak by príjmy zo súdnych poplatkov výrazne klesli. Časť doteraz vyberaných súm by zhltli banky či mobilní operátori.

,,Navrhovaná novela nerieši, na ťarchu koho sa bude táto provízia platiť. V praxi sa provízia účtuje zvyčajne na ťarchu toho, komu sa platba realizuje. Pri takomto spôsobe platenia však nebude súdny poplatok zaplatený na účet súdu v plnej výške,“ vysvetlil rezort spravodlivosti.

Rovnako ministerstvo upozornilo, že nastanú problémy pri rozbiehaní podnikania či zmenách v obchodnom registri. Rezort tvrdí, že identifikovať, či je všetko potrebné zaplatené, bude pri platbách smskou alebo platobnou kartou problém a rezort nevie následne zaručiť dodržanie päťdňovej lehoty zápisu na jednotných kontaktných miestach. Lehota bola zavedená ako pomoc podnikateľom po rokoch sťažností na príliš pomalé zápisy do obchodného registra. A súčasne pri povinnom akceptovaní hotovosti vraj na súdoch bude treba zamestnať 128 nových ľudí do funkcie účtovník či pokladník, čo predstavuje náklady rádovo minimálne 1,5 milióna eur.

Aj minister vnútra D. Lipšic tvrdí, že vyvolané náklady na vybavenie najmenej 100 pracovísk pre platbu kartou či v hotovosti budú v jeho rezorte budú omnoho vyššie. ,,Preto žiadame navýšenie finančných prostriedkov v kapitole ministerstva vnútra na pokrytie vyvolaných nákladov.“
Podľa rezortu vnútra vlani Policajný zbor vybral na úseku vydávania dokladov, ako sú občianske preukazy alebo pasy, 13,7 milióna eur. Z evidencie vozidiel vyťažil až 27,7 milióna eur. Spolu to predstavuje 40 percent príjmov štátu, ktoré ľudia na rôznych úradoch platili za celý rok kolkami.

,,V súčasnosti je v SR zabezpečených iba 24 platobných kioskov na umožnenie platenia správnych poplatkov hotovostnou platbou, ktoré výrazne odľahčujú od administratívneho a organizačne náročného vyberania správnych poplatkov v hotovosti formou pokladničných blokov,“ tvrdí rezort vnútra.

Ilustračné foto na titulke - TASR / František Iván