Už tento rok bol z ekonomického pohľadu veľmi dobrým rokom. Napríklad na jeseň stúpli platy o vyše päť percent prvýkrát od finančnej krízy z roku 2008. A to ešte ekonomika nešliapala tak, ako mohla. Susedom z V4 sa darilo napríklad viac a rýchlejšie ako Slovensko rástli aj niektoré „tradičné“ európske ekonomiky. HDP Slovenska má tento rok stúpnuť o 3,4 percenta, budúci rok to má byť ešte o niečo rýchlejší rast.

Nevyužili sa eurofondy

Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides zaostávanie slovenskej ekonomiky za svojím potenciálom vysvetľuje dvomi faktormi. Na jednej strane menšími investíciami, čo súviselo s horším čerpaním eurofondov. „Okolité štáty mali projekty lepšie pripravené a ich čerpanie bolo tento rok intenzívnejšie.“

Zároveň sa pod pomalší rast ekonomiky, ako bol jej potenciál, podpísalo neskoršie nabiehanie domácej spotreby, čiže míňania. V okolitých štátoch sa tento efekt dostavil už skôr.

Na pomalší nábeh čerpania eurofondov z nového rozpočtového obdobia upozorňuje aj Národná banka Slovenska (NBS). V Správe o finančnej stabilite 2017 tento efekt hodnotí ako jediný, ktorý tlmil tohtoročný rast ekonomiky.

Čo by sa však budúci rok a aj tie ďalšie nemalo zopakovať, je tempo zadlžovania sa domácností. „Zadĺženosť slovenských domácností je najvyššia v strednej a východnej Európe,“ konštatuje NBS.

Slovensko sa dokonca v tomto ukazovateli dotiahlo na hodnoty západoeurópskych štátov. Čo samo o sebe ešte nemusí znamenať, že by sa tunajšie úverovanie malo spomaliť. No tempo rastu zadlžovania prekračuje rast príjmov. Ľudia teda splácajú čoraz vyššie sumy oproti ich príjmom.

Tiež úspory, ktoré môžu slúžiť ako finančné rezervy na prípadné horšie časy, sú u tunajšieho obyvateľstva výrazne pod európskym priemerom. A to nielen voči západoeurópskym štátom, ale napríklad tiež v porovnaní s Českom.

Vysoké úvery, nízke úspory

Ak napríklad priemerná suma úspor na Slováka predstavuje 12-tisíc eur, v Česku je to o polovicu viac a v Taliansku päťnásobok. Suma zahŕňa nielen vklady v bankách, ale aj úspory cez životné poistky či rôzne pripoistenia. V zadĺžení sú pritom obyvatelia týchto troch krajín už na porovnateľnej úrovni.

Na „vyššiu citlivosť domácností“ v prípade napríklad očakávaného rastu úrokov upozorňuje aj NBS, pričom už opakovane v tejto oblasti nariadila bankám viacero limitov. Práve tie by sa mali v najbližšej dobe „zapnúť“ vo väčšine bánk. Napríklad limit pre úvery v priemere do výšky najviac 80 percent hodnoty založených nehnuteľností.