Doposiaľ pre FDP nepredstavovala ich spoluúčasť vo vláde v Berlíne profit, práve naopak. Po krajinských voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku a Šlezvicku-Holštajnsku bola strana vyradená z vlád v Düsseldorfe a Kieli a v Dolnom Sasku sa dokonca nedostala do parlamentu. Podľa prieskumov by stranu mohol postihnúť rovnaký osud aj vo voľbách v Brémach (v máji) a v Bavorsku (v októbri). Prieskumy pre voľby v Berlíne (vo februári) a v Hesensku (na jeseň) sú nádejnejšie.
Od volebného debaklu v Dolnom Sasku sa v FDP hovorí jedno slovo: jej vlastní priaznivci sú "odcudzení" semaforom, aspoň to konštatuje jeden vrcholový liberál za druhým. Hans-Ulrich Rülke, šéf parlamentnej skupiny FDP v Bádensku-Württembersku, pred stretnutím v Stuttgarte povedal: ,,Od začiatku som sa obával, že to nebude ľahké a že nebude také jednoduché komunikovať s našimi voličmi." A tak to aj dopadlo.
Podľa ARD-Deutschlandtrend počet stúpencov strany FDP, ktorí sú menej- alebo celkovo nespokojní so spolkovou vládou (56 percent), jasne prevažuje nad tými, ktorí sú spokojní alebo veľmi spokojní (44 percent).
Koľko pragmatizmu je teda povoleného?
FDP má v tejto otázke jasno: v prípade potreby chce zvýrazniť svoje postavenie v rámci koalície, aj keby tento krok znamenal konflikt s partnermi SPD a stranou Zelených. Ešte pred rokom CDU/CSU hovorila o "ľavicovo-žltej" vláde, teraz však politici FDP, ako napríklad generálny tajomník Bijan Djir-Sarai, hovoria to isté: ,, Strana FDP by sa musela v koalícií s dvoma ľavicovými partnermi snažiť o zabránenie "ľavicových projektov v tejto koalícií."
Mnohí priaznivci FDP zároveň kritizujú finančnú politiku strany, ktorá sa vyznačuje miliardovými novými dlhmi na energetické cenové brzdy, nemecké ozbrojené sily a investície do klímy: Je to stále tá strana, ktorá vehementne obhajovala dodržiavanie dlhovej brzdy? Inými slovami, koľko pragmatizmu je vo vláde povoleného a kedy sa začína jednať o opúšťanie pôvodných liberálnych postojov?
Väčšie odlíšenie od partnerov
O to viac by sa FDP mala opäť prezentovať ako hospodárska strana. Predseda strany a minister financií Christian Lindner pred stretnutím na Troch kráľov povedal, že je teraz potrebný ,,balík politického rastu". ,,Momentálne je nevyhnutný obrat vo finančnej a hospodárskej politike, nakoľko konkurencieschopnosť nemeckého hospodárstva klesá", uviedol Lindner v rozhovore pre "Stuttgarter Zeitung".
Program obsahuje aj odlíšenie od koaličných partnerov: pokiaľ ide o plánovacie a schvaľovacie postupy, ,,úroveň ambícií semaforu" mu zatiaľ nestačí, uviedol líder FDP v rozhovore pre SWR.
Pri tématike "rýchlejších postupov" sa Lindner a jeho kolegovia zo strany FDP zaoberajú nielen podporou obnoviteľných energií.
Napríklad minister dopravy Volker Wissing sa tiež dôrazne zasadzuje za rýchlejšie rozširovanie ciest: Ako uviedol Wissing, nemôže ísť o ,,ochranu klímy proti záujmom spoločnosti, ale záujmy mobility a výroby musia byť zosúladené s ochranou klímy."
Ako rozoznať či ide o skutočný konflikt alebo iba rétoriku?
Wissing akceptuje konflikty so semaforovými partnermi, najmä so Zelenými - aj to môže slúžiť na vyostrenie profilu strany, rovnako ako požiadavka, aby sa povolila dlhšia prevádzka jadrových elektrární. A ani pre FDP nie je frakovanie tabu. Alebo je to rétorika pre vlastných priaznivcov - s vedomím, že sa to aj tak nepodarí presadiť u partnerov vo vláde?
Konflikty v rámci semaforovej koalície môžu mať negatívny vplyv aj na liberálov. Johannes Vogel, šéf parlamentnej skupiny FDP v Spolkovom sneme, po prehratých voľbách v Dolnom Sasku zdôraznil, že FDP musí ,,dať jasne najavo, že nie sme proti veciam, ale predovšetkým stranou za veci."
Lindner napriek všetkému zostáva nekontroverzný
V rámci strany však neprebieha žiadna zásadná diskusia o smerovaní FDP. Napriek slabším číslam v prieskumoch je aj predseda strany Christian Lindner, ktorý vedie FDP už takmer desať rokov, nekontroverzný. Zatiaľ definitívne neoznámil, či bude v apríli opäť kandidovať v nasledujúcich voľbách do straníckeho vedenia.
Mimochodom, skutočnosť, že v strane napriek neistote ohľadom výsledku nadchádzajúcich krajinských volieb nie je dusno, uvádzajú hlavní predstavitelia FDP ako rozhodujúci rozdiel oproti poslednému pôsobeniu strany vo vláde v rokoch 2009 až 2013. Po štyroch rokoch bola FDP vyhodená zo Spolkového snemu. Počas tohto obdobia došlo k vnútorným sporom a v polovici volebného obdobia bol predseda strany Guido Westerwelle nahradený Philippom Röslerom.
FDP sa nemôže spoliehať len na Úniu
Okrem toho, napriek všetkým obavám z poškodenia vlastného profilu v rámci systému semaforov, je pre stranu FDP dôležité, aby mala možnosť výkonu v systéme semaforov. Šlezvicko-Holštajnsko ukázalo, že s CDU nemožno automaticky počítať ako s partnerom: Po minuloročných krajinských voľbách mohol premiér Daniel Günther vytvoriť koalíciu s FDP, ale rozhodol sa pre spojenectvo so Zelenými. Z pohľadu liberálov by bolo chybou spoliehať sa ako na partnera výlučne na CDU/CSU - najmä preto, že v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude dostatok miesta pre čierno-žltú koalíciu v spolkovej vláde.