O koľko by sa zmenil hrubý domáci produkt na obyvateľa v jednotlivých štátov bez ich hlavného mesta, spočítal kolínsky Inštitút pre ekonomický výskum. Keďže Slovensko sa v porovnávaní neobjavilo, vplyv Bratislavy prepočítal TREND.sk.
Dáta o HDP regiónov úrovne NUTS 2 (Bratislava + 3 kraje) sme čerpali zo štatistík Eurostatu. V roku 2014 bol HDP Slovenska 75,560 miliardy eur (v bežných cenách). Najmenší podiel z toho má región stredného Slovenska (14,877 miliardy), nasleduje východné Slovensko (15,544), Bratislavský kraj (21,075) a najviac vyprodukuje západné Slovensko (24,064 miliardy eur).
Pri prepočte HDP na obyvateľa už štatistiky vychádzajú inak. Najmenej produktívne je východné Slovensko (9 600 eur na obyvateľa), nasleduje stredné Slovensko (11 000) a západné Slovensko (13 100). Bratislavský kraj si udržuje výraznú dominanciu s 33 900 eurami na obyvateľa. Priemer celej krajiny je potom 13 900 eur.
O koľko by sa zmenil slovenský HDP na obyvateľa, ak zo štatistík odrátame Bratislavu? Klesol by z 13 900 eur na 11 332 – nastal by teda pokles o 18,6 percenta. Toto číslo dokazuje výraznú závislosť slovenskej ekonomiky na regióne hlavného mesta.
Výsledok však nie je veľmi prekvapivý. Bratislavský kraj sa dlhodobo umiestňuje v štatistikách ako jeden z desiatich najbohatších regiónov v Európskej únii (z celkových 273). Predbieha tak aj Prahu či Viedeň. Tieto dáta však porovnávajú regióny po zohľadnení parity kúpnej sily. V praxi to znamená, že Nemecké HDP sa napríklad pre účely porovnávania vynásobí koeficientom 0,94, kým Slovensku pomôže koeficient 1,47 a Česku 1,43.
| Aké by bolo slovenské HDP na osobu bez daného regiónu? | ||||
| Región | Bratislavský kraj | Západné Slovensko | Stredné Slovensko | Východné Slovensko |
| HDP na osobu (eur) | 33 900 | 13 100 | 11 000 | 9 600 |
| Počet obyvateľov (v tisícoch) | 622 | 1 836 | 1 347 | 1 615 |
| HDP SR na osobu bez regiónu | 11 332 | 14 343 | 14 889 | 15 757 |
| Rozdiel (v percentách) | -18.6 | 3 | 7 | 13 |
| Údaje sú za rok 2014 | ||||
| Zdroj: Výpočty TREND.sk na základe údajov Eurostatu | ||||
Nemecko bez Berlína by bolo bohatšie
Podľa dát zo štúdie Kolínskeho inštitútu pre ekonomický výskum by zo skúmaných krajín nastal najvýraznejší pokles ekonomiky bez hlavného mesta len v Grécku – bez Atén by prišlo o 19,9 percenta HDP na obyvateľa. Toto číslo ale môže byť výrazne ovplyvnené tým, že v aténskej aglomerácii žije viac ako tretina všetkých Grékov.
Výrazný vplyv si udržuje napríklad aj Paríž vo Francúzsku (pokles o 15 percent), Praha v Českej republike (pokles o 14,2 percenta) či Lisabon v Portugalsku (-13,7 percenta). Naopak len mierny vplyv má napríklad Amsterdam v Holandsku (-4,8 percenta) či Rím v Taliansku (-2,1 percenta).
Skutočnou výnimkou v dátach je však Berlín. Bez neho by si nemecký HDP na obyvateľa naopak polepšil o dve desatiny percenta. Z pätnástich skúmaných hlavných miest je tak jediným, ktoré HDP na obyvateľa v rámci krajiny znižuje.
Vysvetlení tohto faktu je viacero. Hlavným finančným centrom Nemecka je Frankfurt, Berlín v bohatstve zaostáva napríklad aj za Mníchovom či Hamburgom – mestami, kde má svoje oficiálne sídlo mnoho dôležitých priemyselných spoločností.
Nemecké hlavné mesto si tieto skutočnosti uvedomuje. Ešte v roku 2004 jeho vtedajší primátor Klaus Wowereit prehlásil, že „Berlín je chudobný, ale sexi.“ To potvrdzuje aj vývoj posledných rokov, keď sa stal jedným z najdôležitejších centier startupového prostredia v Európe, podobne tak aj alternatívnej kultúrnej scény.
