Automatický odchod sudcov, zmeny vo voľbe ich kolegov z ústavného súdu či nové právomoci súdnej rady. Jedna z najzásadnejších justičných reforiem v histórii samostatného Slovenska, minimálne rozsahom opatrení, mieri do Národnej rady SR. Ministri dali zelenú návrhom šéfky rezortu spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Ak opatrenia odobria poslanci, čaká justíciu hneď niekoľko zásadných zmien.
Kompletný balík je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča (OĽaNO). „Zavedenie povinnosti pre súdnu radu vykonať v novom zložení previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, vrátane majetkových prírastkov ich rodinných príslušníkov a vrátane vykonania previerok všeobecnej spoľahlivosti u tých sudcov, ktorých majetkové preverenie zanechalo u členov súdnej rady dôvodné pochybnosti o legálnom nadobudnutí sledovaného majetku,“ píše sa v dokumente.
Súdna rada
Zmeny sa dotknú aj najvyššej justičnej inštancie – Súdnej rady SR. Ministerstvo chce zaviesť opatreniami takzvaný regionálny princíp pri voľbe členov rady samotnými sudcami. Zastúpenie by mali mať v rade všetky kraje. Ešte dôležitejším bodom sú nové nástroje, ktorými má súdna rada kontrolovať podozrivé majetkové prírastky sudcov. Z minulosti je známych hneď niekoľko zásadných prípadov.
Majetky sudcov sa doteraz kontrolovali iba viac-menej formálnym spôsobom. Ak sa aj objavili nejaké nezrovnalosti, nemuseli ich sudcovia príliš vysvetľovať. Známy je príbeh bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej, ktorá využívala státisícovú nehnuteľnosť. Luxusný byt v centre hlavného mesta bol oficiálne evidovaný na jej dospelých synov, kde právomoci justičných inštitúcií skončili.
Ak sa niečo podobné bude opakovať, môže si súdna rada minimálne dotyčného sudcu či sudkyňu predvolať.
Ústavný súd SR
Rezort spravodlivosti v novelách avizuje aj zmenu zloženia Ústavného súdu SR. Legislatíva vytvorí aj tlak na poslancov Národnej rady SR, aby sa neopakovala voľba sudcov z roku 2019, kedy parlament hľadal 18 kandidátov dlhých deväť mesiacov. Zásadnejšie slovo bude mať aj prezident, zvolení sudcovia budú navyše losovať o dĺžku svojho funkčného obdobia. Zmeny sú namierené najmä do budúcnosti, najbližšie totiž uplynie dvanásťročné funkčné obdobie Jane Baricovej v roku 2026.
Pri najcennejšom sudcovskom talári sa premiérovo zavedie aj horná veková hranica. Tá bude stanovená na 70 rokov, pričom sudcovi vyprší funkcia posledným dňom mesiaca, v ktorom dovŕšil spomínaný vek.
Najvyšší správny súd
Novinkou bude aj presťahovanie správneho súdnictva do jednej inštitúcie – Najvyššieho správneho súdu. Novovzniknutá inštitúcia bude mať na starosti aj disciplinárne konania viacerých právnických odvetví.
Ak dostane Najvyšší správny súd zelenú, Ústavný súd sa zbaví značnej časti záťaže, napríklad nebude musieť riešiť volebné sťažnosti. Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu kopíruje Českú republiku, kde sa tento model osvedčil. Súvisí aj s reorganizáciou sústavy súdov.
