Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (na snímke) nepripravila podklady pre dovolanie proti prepusteniu Jaroslava Haščáka dôsledne, dodatočne ho rozširovala o dôvody, ktoré neboli súdu známe pri pôvodnom rozhodnutí, a dostatočne nešpecifikovala body, ktoré v uznesení namieta.
Vyplýva to zo zverejneného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2021, ktorým sa potvrdzuje predchádzajúce rozhodnutie NS SR o prepustení Jaroslava Haščáka na slobodu po tom, ako ho NAKA vzala 1. decembra 2020 do väzby. Prepustili ho na základe jeho sťažnosti 7. januára 2021.
Obvinený bol z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, toto obvinenie zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka 31. augusta 2021.
Dovolanie ministerky Kolíkovej sa rovnako týkalo aj prepustenia Dany Arpášovej pôvodne tiež obvinenej v tom istom prípade korupcie. Malo ísť o známy príbeh, ako mal J. Haščák získať nahrávku Gorila od bývalého šéfa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Ľubomíra Arpáša (Arpášovej manžela) za fiktívnu zákazku pre ich firmu.
Dôkazný stav a pomoc od Lipšica
V šestnásťstranovom uznesení, ktorým NS SR zamietol ministerkino dovolanie proti obom, sa právnickým jazykom uvádza viacero vecných aj procedurálnych argumentov proti jeho schváleniu. Poukazuje na dôkazný stav v čase vzatia J. Haščáka do väzby a počas nej, ktorý podľa súdu nezakladal dôvodnosť trestného stíhania.
Uznesenie konštatuje aj dodatočné doplnenie podnetu novým spisom od špeciálneho prokurátora.
„Dňa 4. mája 2021 doručil špeciálny prokurátor ministerke doplnenie podnetu na podanie dovolania spolu s ďalším zväzkom vyšetrovacieho spisu a utajovanou prílohou, v ktorých sa nachádzali výsluchy svedkov vykonané po podaní podnetu. Ministerka predmetný materiál predložila súdu prvého stupňa so žiadosťou, aby bol pripojený k dovolaniu,“ uvádza.
Lipšic kritizuje Žilinkovo rozhodnutie oslobodiť Haščáka a ignorovať Gorilu. Vytiahol analýzu
Aj proti tomu smerovala námietka obhajoby J. Haščáka, ktorý „predložil prostredníctvom obhajcu vyjadrenie k doplneniu dovolania, v ktorom konštatoval nemožnosť prihliadnutia na obsah doplneného spisu, z ktorého ani nevyplývajú skutočnosti nasvedčujúce dôvodnosti trestného stíhania a väzobného dôvodu, a absenciu vecného odôvodnenia doplnenia dovolania v zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 Trestného poriadku.“
Zaujímavosťou je poznámka NS SR o nedodržaní zákonnej lehoty 48 hodín na vzatie do väzby. „K zadržaniu obvineného malo podľa zápisnice dôjsť 1. decembra 2020 o 16 h a návrh bol podaný 3. decembra 2020 o 15.30 h, avšak k materiálnemu obmedzeniu osobnej slobody došlo krátko pred 15 h, keď obvinený vstúpil do budovy Prezídia Policajného zboru za účelom výsluchu v inej trestnej veci,“ píše sa v uznesení.
Uznesenie o zamietnutí dovolania prijal senát Najvyššieho súdu SR pod vedením Jany Serbovej pomerom hlasov 5:0 a ďalší opravný prostriedok proti nemu už nie je prípustný.
Šikanovanie Haščáka?
Haščákovi právnici vydali k doručenému uzneseniu Najvyššieho súdu SR tlačovú správu. V nej tvrdia, že dovolací senát „v podstate ukázal, že procesne nezvládnuté dovolanie ministerky Kolíkovej bolo obyčajnou šikanou obvinených J. Haščáka a D. Arpášovej“.
Podľa právnikov z kancelárie Škubla & Partneri s. r. o. predložila ministerka „zjavne nevykonateľný návrh na vzatie do väzby, dodatočne predkladala časti spisovej dokumentácie, na ktorú nemohol súd vôbec prihliadnuť“.
Upozorňujú, že „viaceré námietky ministerky boli formulované nezrozumiteľne, čo je vážnou chybou o to viac, že v danej veci išlo o dovolanie podané v neprospech obvinených so žiadosťou o zásah do ich práva na osobnú slobodu“.
Nekontrolovaní vyšetrovatelia a sudkyňa Záleská
„V celej trestnej veci sme identifikovali až 70 veľmi závažných pochybení zo strany vyšetrovateľov, pôvodného dozorujúceho prokurátora ÚŠP JUDr. Ondreja Repu, ako aj sudkyne ŠTS JUDr. Pamely Záleskej“, uvádza sa v stanovisku Haščákovej obhajoby.
Tlačová správa cituje právneho zástupcu Martina Škublu. „Opakované rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie v prospech nášho klienta je dôkazom, že v tejto trestnej veci zlyhala štandardná kontrola postupu vyšetrovateľov zo strany dozorujúceho prokurátora a – v súvislosti s väzobným stíhaním obvinených – aj sudkyne ŠTS,“ tvrdí Haščákov právnik.
