Kolíková chce odstaviť sudcov s podozrivo veľkým majetkom

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce efektívnejšie odhaľovať sudcov, ktorí disponujú viacnásobne vyšším majetkom, ako je ich príjem. Má to zabezpečiť návrh zákona o reforme súdnictva, ktorý už schválila vláda. Pochybnosti sa ukázali vo viacerých prípadoch v minulosti, nezrovnalosti sa však skúmali iba povrchne.

V praxi bude mať systém pod kontrolou Súdna rada SR, teda najvyššia autorita v oblasti fungovania justície. Rezort spravodlivosti sa rozhodol ísť cestou menšieho odporu, pretože v minulosti preverovanie sudcov blokoval Ústavný súd. Ten rozhodol, že kontroly Národného bezpečnostného úradu sú zásahom výkonnej moci do súdnej moci, čo je v rozpore s ústavou. V prípade, že súdna rada získa väčšiu autonómiu, z právneho pohľadu by malo byť všetko v poriadku.

Takýto postup kvituje aj šéf Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba. Podľa neho by nový systém nemal naraziť na spomínané rozhodnutie Ústavného súdu. „Usudzujem, že prezentovaná forma preverovania je v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Ústavného súdu. Ten totiž konštatoval kolíziu výkonnej moci so súdnou. Ak to bude mať plne v rukách súdna rada, bude to v poriadku,“ povedal pre TREND.

Úradnícky formalizmus

Cieľ navrhovaných zmien je jasný – odstaviť sudcov a sudkyne, ktorí disponujú majetkom, na ktorý nemohli zarobiť legálnou cestou. Doteraz sa ich majetkové pomery skúmajú len povrchne. Súdna rada navyše nemá kapacity, aby prírastky kontrolovala detailnejšie. Ak novela prejde parlamentom, dostanú kompetentní do rúk nové nástroje a stanoviská bude rada tvoriť na základe podkladov od iných inštitúcií. Práve v tom môže byť Achillova päta celej novely – ak nebudú informácie dostatočné, môže formalizmus pokračovať.     

Na takýto scenár upozorňuje aj hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu a členka súdnej rady Katarína Javorčíková. Pre TREND pripomenula, že legislatívne treba zabezpečiť práve dôsledné poskytovanie podkladov na preskúmanie majetkových pomerov sudcov. „Ani nový úrad pod súdnou radou nebude mať kapacitu a kompetencie na vlastnú operatívnu činnosť. V tomto smere bude dôležitá súčinnosť napríklad s políciou alebo so Slovenskou informačnou službou,“ vysvetľuje K. Javorčíková.

Emeritná sudkyňa sa domnieva, že je nevyhnutné upraviť aj iné zákony. „Je dôležité, aby boli zákonom stanovené povinnosti orgánov štátnej správy vo vzťahu k súdnej rade na realizáciu jej kompetencií v odôvodnených prípadoch preverovať kontakty sudcov a ich majetok. Ak nebudú k dispozícii komplexné informácie, bude možné tieto kompetencie vykonávať len formálne.“ doplnila.

Podľa rezortu spravodlivosti nová legislatíva umožní orgánom konať. „Previerky sú o tom, aby sme mali možnosť overiť podozrenia o sudcoch a sudkyniach, ktorí nadobudli majetok nelegálnym spôsobom. Skrátka, aby sme mohli efektívne preverovať akékoľvek nezrovnalosti. Je to potrebné vnímať ako preventívny nástroj, pretože musí existovať mechanizmus, ktorý nám umožní takých ľudí dostať zo systému,“ vysvetľuje M. Kolíková na krátkom videozázname, ktorý uverejnil rezort spravodlivosti na sociálnej sieti.

Reálne teda nebudú pod drobnohľadom úplne všetci, ktorí pôsobia v talároch. Pri nováčikoch napríklad platí, že sa skúma ich takzvaná spôsobilosť, teda prípadné rizikové kontakty z minulosti a podobne. V súčasnosti pôsobí v súdnictve viac ako tisícka ľudí, preveriť každého z nich by si zrejme žiadalo vytvorenie nového samostatného úradu.

Právomoci súdnej rady

Zmeny výrazne zasiahnu súdnu radu. Jej predseda Ján Mazák však pre TREND povedal, že bez dostatočného personálneho posilnenia inštitúcia nemá šancu majetky detailne skúmať. „Vítame zmenu zákona. Samozrejme, bez masívneho posilnenia súdnej rady nie sú zmeny vykonateľné,“ domnieva sa.

Znenie návrhu legislatívy je jasné. Majetok budú skúmať komisie z členov súdnej rady. „Rada preveruje úplnosť majetkových priznaní. Na tento účel súdna rada spomedzi svojich členov zriaďuje trojčlenné kontrolné komisie, ktorých členom je vždy aspoň jeden člen súdnej rady zvolený sudcami a aspoň jeden člen súdnej rady, ktorý nie je sudcom. Predsedu komisie určí súdna rada,“ píše sa v návrhu.

Zákonnou úpravou sa nezmení rozsah kontrolovaných blízkych osôb sudcov a sudkýň. Momentálne sa skúma majetok manžela či manželky a neplnoletých detí. Teoreticky postačovalo, ak sa drahé nehnuteľnosti previedli na iných príbuzných, a úrady boli jednoducho prikrátke. V súdnictve pritom platia jedny z najprísnejších pravidiel pri majetkových priznaniach.

Hranica piatich tisícok

Ministerstvo spravodlivosti navrhuje, aby sa majetok sudcov podrobne preveroval už v prípade, ak jeho hodnota prekročí hranicu 5 000 eur nad reálnymi príjmami. „Ak na základe vyhodnotenia majetkového priznania komisia súdnej rady zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci jeho príjmy v súčte aspoň 5 000 eur alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetku, sudca je povinný na základe výzvy komisie súdnej rady preukázať ich pôvod,“ spresňuje v dokumentoch rezort.

Návrhy sa týkajú zatiaľ iba sudcov. V súvislosti s previerkami sa pritom spomínala aj možnosť, že by bolo vhodné zmeniť systém a detailne kontrolovať všetkých ústavných činiteľov či verejných funkcionárov. Aj medzi nimi sa v minulosti objavili čierne ovce, napríklad bývalého šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru po odvolaní z funkcie obvinila polícia. V súčasnosti je stíhaný väzobne, pričom aj jeho majetok bude podrobený dôkladnému skúmaniu. Kičura pôsobil na čele Správy štátnych hmotných rezerv ako sudca s pozastaveným výkonom funkcie.