Padajúce ceny kakaa tlačia kolumbijských farmárov späť k pestovaniu koky, ktorá slúži na výrobu kokaínu. Cena za kilogram koky ostala podľa agentúry Bloomberg v Kolumbii za posledný rok takmer nezmenená, no kakaové bôby klesli približne o 40 percent. Za prepadom ich ceny stojí najmä spomalenie svetového dopytu po čokoláde a zmiernenie obáv z prerušenia dodávok z Pobrežia slonoviny. Európska dlhová kríza tak nepriamo zľahčuje život drogovým kartelom v Kolumbii.
Chudobní farmári nemajú dosť prostriedkov na to, aby dokázali nižšie ceny prečkať a musia sa vracať späť k pestovaniu ilegálnej koky. Kolumbijská vláda sa v snahe odrezať drogové kartely od základnej suroviny snaží farmárov roky presvedčiť, aby koku nahradili práve pestovaním kakaa.
Koka je jednoduchšia
„Predstavte si, že vynaložíte snahu a zainvestujete do pestovania kakaa a ceny sa dostanú na úroveň, pri ktorej už nemáte zisk. Potom sa ukáže niekto, kto zaplatí za iné veci v hotovosti. Farmár sa presunie k tomu, čo je jednoduchšie,“ citovala agentúra Bloomberg Cira Alfonsa Ramireza, ktorý vedie kolumbijskú odnož Národnej federácie pestovateľov kakaa.
Ďalším problémom je, že kakao je na pestovanie náročnejšie ako koka, ktorá okrem iného umožňuje zožať až štyri úrody ročne. Koka na rozdiel od kakaa nevyžaduje ani prepravu ťažkej úrody po zlých cestách v odľahlých oblastiach. Drogové kartely vykupujú produkciu priamo na mieste a za hotovosť.
Počet hektárov určených na pestovanie koky podľa údajov OSN v roku 2011 stúpol o 3,2 percenta. Naopak celková produkcia kakaa v rovnakom období klesla bezmála o desať percent.
Tlačia proti trhu
Koku podľa Bloombergu, ktorý sa odvoláva na údaje OSN, pestuje v krajine viac ako 60-tisíc rodín. Pestovaním kakaa sa živí približne 16-tisíc rodín. Vláda sa snaží pomer obrátiť podporou farmárov, ktorým ponúka zvýhodnené úvery sprostredkovanie kontaktu s kupcami. Vlastný podporný program ale majú aj kartely, ktoré v odľahlých oblastiach krajiny finančne pomáhajú farmárom pri nákupe semien a hnojiva.
Kok historicky odoláva spomaleniu svetovej ekonomiky lepšie ako väčšina poľnohospodárskych komodít. Na cenu drogy, ktorá sa z rastliny vyrába, vplýva skôr prísnosť protidrogovej politiky v najväčších pestovateľských krajinách a postupné zefektívňovanie práce drogových kartelov. Pokým sa trendy na komoditných trhoch neobrátia, bude kolumbijská vláda viesť ekonomicky nerovný boj.
Naopak, pomôcť by vláde mohla konkurencia kartelov z okolitých krajín. Podľa správy OSN stráca Kolumbia pozíciu najväčšieho pestovateľa koky na svete. Kým okolo roku 2000 sa v krajine na pestovanie rastliny využívalo viac ako 150-tisíc hektárov, v roku 2010 to už bolo len o niečo viac ako ako 50-tisíc. Medzi pestovateľskými krajinami rastie význam Peru a pomerne vysokú konkurenciu si udržuje aj Bolívia.
Zdroj: SITA / AP
Farmár pri sušení listov koky
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP