Niektoré z najdramatickejších - a diplomaticky chúlostivých - momentov vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom sú spojené s výmenou väzňov, konštatuje americká novinárka Jill Doughertyová, niekdajšia vedúca kancelárie CNN v Moskve.
Most špiónov
Vo svojom článku na webe stanice CNN sa vracia k časom studenej vojny, k 10. februáru 1962, keď sa na Glienickom moste medzi Berlínom a Postupimom uskutočnil obchod v hollywoodskom štýle.
Dvaja muži - občan Spojených štátoch a občan Sovietskeho zväzu - kráčali oproti sebe po moste, ktorý sa o desaťročia neskôr stal známym ako „Most špiónov".
Boli to Francis Gary Powers, americký pilot špionážneho lietadla zostreleného nad ZSSR, a plukovník obávaného sovietskeho Výboru štátnej bezpečnosti (KGB ) Rudoľf Abeľ, ktorý si v USA odpykával päť rokov za špionáž.
Putin a tradícia
O viac ako polstoročie neskôr ruský prezident Vladimir Putin, bývalý dôstojník KGB, taktiež pristupuje k výmene väzňov - pozná jej hodnotu.
V apríli jeho administratíva prepustila bývalého príslušníka amerického námorníctva Trevora Reeda, odsúdeného za ohrozovanie ruského policajta pri bitke v stave opitosti, výmenou za ruského pilota Konstantina Jarošenka, odsúdeného v Spojených štátoch za plánovanie prepravy kokaínu do USA.
V Rusku, ako aj v Iráne a Severnej Kórei, boli americkí občania, ktorí ale neboli špiónmi, zatknutí a zadržiavaní ako politickí „rukojemníci“, ako vyjednávacie žetóny, ktoré sa majú vymeniť za občanov, ktorých chcú tieto krajiny späť, uviedla Doughertyová.
Pripomenula, že v roku 2018 zatkli v USA ruskú občianku Mariju Butinovú a obvinili z toho, že pracovala pre Rusko ako neregistrovaná zahraničná agentka. O päť mesiacov neskôr zatkli v Moskve bývalého príslušníka amerického námorníctva Paula Whelana, ktorý má americké, britské, kanadské a írske občianstvo. Obvinili ho zo špionáže. Whelan však tvrdí, že agent Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorého považoval za priateľa, mu podhodil pamäťový kľúč USB s dôvernými informáciami.
Butinová si odpykala trest a v roku 2019 ju prepustili a deportovali späť do Ruska. Whelan je stále v trestaneckej kolónii v odľahlej časti Ruska. USA ho oficiálne vyhlásili za „neprávom zadržiavaného“. Obchod sa dosiať nekonal a Rusko tvrdí, že jeho prípad nie je politický.
Brittney Grinerová
Doughertyová píše, že najnovším prípadom občana USA, ktorého zadržali v Rusku, pričom Washington ho označil za „neprávom zadržiavaného", je basketbalistka Brittney Grinerová. Dvojnásobná zlatá olympijská medailistka, ktorú Rusi od februára zadržiavajú vo vyšetrovacej väzbe pri Moskve, je obvinená z pašovania drog. Hrozí jej až desať rokov väzenia. Colníci tvrdia, že v jej batožine našli náplne do elektronickej cigarety s hašišovým olejom.
Jej zatknutie vzbudilo v USA obrovskú pozornosť. Predstavitelia športu, skupín za práva žien, LGBT organizácie, ako aj Grinerovej manželka Cherelle, sa dali dokopy a vyzvali administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, aby sa dohodla s Moskvou. Administratíva tvrdí, že už intenzívne pracuje na jej prepustení, ale aj na prepustení Whelana.
Bidenov list
Prezident Joe Biden telefonicky hovoril s Cherelle, ako aj s Whelanovou rodinou a Grinerovej napísal list, ktorý jej doručili do Moskvy. Očakáva sa, že hlavný vyjednávač Spojených štátov pre súkromných rukojemníkov, bývalý guvernér Nového Mexika a diplomat Bill Richardson, v najbližších týždňoch odcestuje do Ruska, aby prediskutoval možné prepustenie oboch Američanov. Richardson zohral úlohu aj pri oslobodení Trevora Reeda.
Whelanova rodina však v utorok pre CNN uviedla, že ľudia ako Richardson „nie sú schopní ponúknuť alebo súhlasiť s ústupkami, ktoré sú jadrom prebiehajúceho zadržiavania“, a „keďže pôsobia mimo akejkoľvek vlády, nemusia si byť vedomí diskusií, ktoré už prebiehajú medzi vládou USA a štátom, ktorý má rukojemníkov".
Podľa Doughertyovej by bola americká basketbalistka pre Putina cenným prínosom, ak by mal záujem o výmenu väzňov, čo by podľa Moskvy, ako už naznačila, mohlo byť aj možné. Kremeľ však trvá na tom, že Grinerová nie je rukojemníkom, ale jej prípad sa rieši prísne podľa ruského trestného práva.
Obraz ruských médií
Doughertyová ďalej priblížila, aký obraz prinášajú ruské médiá: z Kremľa vysielajú suché, predpisové vyhlásenia ruských predstaviteľov. V štátom kontrolovanej televízii sa blysne krátky záber, ako Grinerovú, spútanú k bacharke, vedú do súdnej siene za asistencie ozbrojených policajtov, čo vytvára basketbalistke nepríjemnému predtuchu. A vzhľadom na to, že oslobodzujúce rozsudky v Rusku padnú iba v 25 stotinách percenta zo všetkých trestných prípadov, u ruských divákov takýto vizuálny obraz pravdepodobne vytvára dojem viny.
Ruské zákony o drogách sú prísnejšie ako v USA, poznamenala novinárka. A Grinerová je obvinená z „rozsiahlej prepravy" drog, za čo jej hrozí desaťročný trest, hoci mala pri sebe len 0,702 gramu hašišového oleja. Jej právnici tvrdia, že na osobné použitie. V Rusku je však marihuana zakázaná.
Kalkul pre Bidena
„Pre Bidena predstavuje schválenie výmeny väzňov náročný diplomatický, politický a ľudský kalkul. Grinerová, černoška, homosexuálna Američanka, je súdená za drogy v momentálne nepriateľskej krajine. Rusko má zákon zakazujúci šírenie 'homosexuálnej propagandy' a v ruskej spoločnosti je odpor voči homosexuálom rozšírený. Ruské väznice a trestanecké kolónie sú povestné drsnými podmienkami," vysvetlila Doughertyová.
Okrem toho, pokračovala, experti v oblasti brania rukojemníkov varujú, že obchodovanie so zatknutou basketbalovou hviezdou, ktorá mala pri sebe nepatrné množstvo hašišového oleja, by mohlo viesť k tomu, že úrady nespravodlivo zatknú viac Američanov a použijú ich ako rukojemníkov pre budúce výmeny.
Koho chce Putin späť?
„Ak by sa Rusko rozhodlo vymeniť Grinerovú, prípadne aj Whelana, koho by chcelo späť?" kladie si otázku novinárka. Indície z Moskvy podľa nej naznačujú, že by to mohol byť Viktor Bout, zlopovestný medzinárodný obchodník so zbraňami prezývaný „obchodník so smrťou“. V USA ho odsúdili na 25 rokov väzenia za podnecovanie občianskych vojen v Afrike a krvavých konfliktov v Latinskej Amerike a na Blízkom východe. Bout, bývalý dôstojník sovietskeho letectva, je podozrivý z toho, že mal úzke väzby na ruskú rozviedku.
V roku 2002 sa Bout v rozhovore, ktorý s ním Doughertyová viedla v moskovskej kancelárii CNN, opísal jednoducho ako „podnikateľ“.
Novinárka podotkla, že za normálnych okolností sú výmeny väzňov citlivými a chúlostivými záležitosťami, ktoré sa zvyčajne najlepšie riešia mimo kamier. Ale prípad Brittney Grinerovej nie je tichý. Vzťahy medzi Ruskom a USA sú v čase prebiehajúcej ruskej ofenzívy na Ukrajine mimoriadne napäté.
Napríklad námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov označil dianie okolo Grinerovej prípadu za „humbuk" a kritizoval Bidenov list, ktorý jej poslal. Povedal že „takýto druh korešpondencie nepomáha."
Grinerová sa priznala
Grinerová minulý týždeň priznala svoju vinu v prípade obvinenia z obchodovania s drogami, pričom súdu povedala: „Ale nebol v tom žiadny úmysel. Nechcela som porušiť zákon."
Toto priznanie by mohlo pomôcť vyriešiť prípad, domnievajú sa právni experti - hoci sa o tomto vysoko spolitizovanom procese rozhoduje pred kamerami, v atmosfére verejného pobúrenia a v čase krízy v diplomatických vzťahoch medzi Ruskom a USA.
„Ruskí predstavitelia tvrdia, že akákoľvek výmena väzňov sa môže uskutočniť až po vyhlásení rozsudku. Tentoraz však neexistuje 'Most špiónov' a Spojené štáty a Rusko sú v novej studenej vojne," dodala Doughertyová.
Ďalšie dôležité správy
