Aktualizované 9.9.2011 o 17:19

Politici z koaličných strán začali otvorene hovoriť o možnom páde vlády. Dôvodom je nejednotnosť ohľadom zvýšenia právomocí záchranného fondu (EFSF) na pomoc zadlženým krajinám eurozóny. Materiál síce tento týždeň schválila vláda, v parlamente však najmä pre nesúhlas strany Sloboda a solidarita (SaS) nemá istú podporu. Časť vládnych politikov navyše pobúrila kampaň liberálov, ktorí sa proti zapojeniu Slovenska do fondu rozhodli bojovať brožúrou Euroval – cesta k socializmu. Žiadajú preto, aby bolo hlasovanie o EFSF spojené s vyslovením dôvery vláde premiérky Ivety Radičovej.

„Postoj vlády k eurovalu je jasný, teraz je na parlamente a koaličnej väčšine, aby vláde v tomto vyjadrila podporu. Ak nie, taká vláda nemôže dlhodobo a zodpovedne konať vnútri štátu ani voči partnerom v zahraničí,“ citoval portál Pravda.sk šéfa vládnych kresťanských demokratov Jána Figeľa.

Koaliční partneri tento týždeň neúspešne hľadali kompromis ohľadom podpory zadlžených krajín EÚ, rokovania majú pokračovať na budúci týždeň. Dovtedy sa údajne mali jednotlivé strany zdržať vlastnej kampane v tejto otázke. O deň neskôr ale SaS predstavila vlastnú brožúru, ktorú chce vkladať do vybraných týždenníkov, a snaží sa zorganizovať konferenciu proti eurovalu. Podľa portálu jej organizátori už poslali pozvánku bez stanoveného dáta českému prezidentovi Václavovi Klausovi.

"Toto nie je kampaň proti eurovalu, to je kampaň za predčasné voľby," reagoval poslanec najsilnejšej vládnej strany SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Šéf koaličného Mosta-Híd Béla Bugár premiérke navrhol, aby spojila hlasovanie o fonde s hlasovaním o dôvere vláde. „Každý sa musí rozhodnúť, či chce pád vlády, alebo nie,“ citoval B. Bugára portál Sme.sk. V minulosti ale premiérka podobný postup odmietla.

Koalícia štyroch strán pravého stredu má spoločne s nezaradenými poslancami v 150-člennej snemovni 79 poslancov. Okrem SaS nechce za zvýšenie právomocí záchranného fondu (EFSF) hlasovať ani časť poslancov za Most-Híd. Pomôcť vládnym stranám zatiaľ odmieta opozičný Smer-SD, s ktorého hlasmi by návrh v parlamente hladko prešiel.

Koalícia sa ešte v auguste dohodla, že krajina bude materiál schvaľovať ako posledná v eurozóne. Medzitým ale na Bratislavu začal tlačiť Brusel, ktorý žiada čo najrýchlejšiu ratifikáciu dohodnutých zmien vo fungovaní EFSF.

Hlasovanie o dôvere

Tomu, aby sa hlasovanie o eurovale spojilo s hlasovaním o dôvere vláde Ivety Radičovej, sú údajne naklonené tri koaličné poslanecké kluby SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd. "Je to jedna z možností," povedal dnes pre TASR podpredseda KDH Pavol Abrhan.

Šéf Mostu-Híd B. Bugár potvrdil, že aj o tejto otázke budú strany diskutovať v Častej-Papierničke v pondelok 12. septembra. Dodal, že situáciu v koalícii vyhrotilo konanie strany SaS. Liberáli napriek dohode, že si strany nebudú robiť na téme eurovalu kampaň, prišli s brožúrou proti podpore eurovalu. B. Bugár poznamenal, že v takej atmosfére, aká vládne v koalícii, sa dlhodobo fungovať nedá.

Spojenie hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde považuje za jednu z možností riešenia otázky eurovalu aj opozičný Smer-SD. Šéf sociálnych demokratov Robert Fico pripustil, že práve spojenie hlasovaní by mohlo podľa neho donútiť SaS hlasovať za euroval napriek principiálne odmietavému postoju liberálov. "Aby to ešte nedopadlo tak, že bude musieť Sulík za to hlasovať," uviedol vo štvrtok (8.9.).

Smer-SD odmieta pomôcť vládnej koalícii so schválením eurovalu, kým nebude vládny štvorlístok v tejto veci jednotný. Spojenie hlasovaní je podľa R. Fica "seriózny postup politika, ktorý to myslí vážne". "Keď nemám väčšinu a neviem ju dosiahnuť a neviem toto rozhodnutie obísť, lebo je to medzinárodný záväzok, tak dám na stôl najsilnejšiu kartu, ktorú mám. Požiadam Národnú radu o vyslovenie dôvery," povedal.

Ilustračné foto na titulke - SITA / Jozef Jakubčo