Aktualizované 28.9.2011 o 15:55 o stanovisko SaS a celkovo prepracované

Vládne strany budú mať možno na dohodu o dočasnom eurovale ešte menej času, než sa doteraz očakávalo. Most-Híd a KDH žiadajú, aby sa o dokumentoch súvisiacich so záchranným fondom eurozóny hlasovalo už v polovici októbra. Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík tvrdil, že podľa parlamentných pravidiel by sa tak mohlo stať najskôr 25. októbra, strana si však teraz už tiež vie za istých podmienok predstaviť skorší termín.

Most-Híd tvrdil, že poslanci by mali rozhodnúť najneskôr 13. až 16. októbra. Partnerom to chcú na budúci týždeň navrhnúť na koaličnej rade. „Do tohto dátumu prebehnú hlasovania vo všetkých národných parlamentoch eurozóny. V dňoch 17. až 18. októbra sa koná summit lídrov Európskej únie k eurovalu. Bolo by žiaduce, aby pani premiérka bola vyzbrojená jednoznačným stanoviskom Národnej rady SR k tejto téme," uviedla strana v stanovisku.

SaS to neodmietla. Upozornila ale, že podľa parlamentných pravidiel majú výbory od predloženia dodatku k európskej zmluve, čo sa stalo 21. septembra, 30-dňovú lehotu na prerokovanie. Jej uplynutie pripadá na sobotu, pričom cez víkend ani v pondelok poslanci nezasadajú. O skoršom hlasovaní by podľa strany nemohol rozhodnúť samotný šéf parlamentu, ale len celé plénum. Liberáli tiež žiadajú, aby sa dodržala dohoda, že Slovensko bude hlasovať o eurovale ako posledná krajina eurozóny.

Predseda KDH Ján Figeľ dokonca povedal, že euroval by mal byť jedným z prvých bodov na októbrovej schôdzi. "Niet dôvodov odkladať taký jasný bod rokovania a ak sú aj jasné pozície, tak treba pristúpiť k hlasovaniu, lebo to je o zodpovednosti. Odkladať čas v období krízy, je dvojnásobne nezodpovedné," vyhlásil. Lehota 30 dní, ktorou argumentuje SaS, sa podľa neho už porušila v auguste pri inom hlasovaní.

Ratifikácia rozšírenia kapacity záchranného fondu EFSF medzitým pokračuje rýchlym tempom. Dnes dokumenty schválil fínsky a v utorok slovinský parlament, a to aj napriek tomu, že v bývalej juhoslovanskej republike sa očakávajú predčasné voľby. Zvýšenie EFSF prešlo aj v Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Grécku, Írsku, Taliansku, Luxembursku a Portugalsku. Nemecký a rakúsky parlament by mali väčší fond odobriť ešte tento týždeň, Cyprus na budúci týždeň. Estónsko, Malta a Holandsko majú nasledovať neskôr v októbri.

Najväčšie otázniky sú tak na Slovensku, kde SaS zotrváva na odmietavom stanovisku. Predseda liberálov pripúšťa ďalšie rozhovory, žiada však, aby dohoda nestála slovenských daňových poplatníkov „ani cent“. Koaliční lídri by sa mali stretnúť v utorok 4. októbra.

Okrem samotnej dohody o rozšírení EFSF by slovenskí poslanci mali posúdiť aj zmenu zákona, ktorá je potrebná pre zvýšenie záruk Slovenska vo fonde. Vláda dnes návrh tohto právneho predpisu schválila a požiadala snemovňu, aby ho prerokovala v skrátenom konaní.

Prípadné záporné stanovisko slovenského parlamentu by teoreticky znamenalo zablokovanie celého procesu a eurozóna by musela hľadať iné riešenie pomoci zadlženým krajinám. „Sme povinní prijímať opatrenia, ktoré v maximálnej možnej miere zabránia rozširovaniu a nárastu hĺbky tejto krízy a nástupu recesie,“ vyhlásila po zasadaní vlády premiérka Iveta Radičová.

Podľa návrhu dodatku sa má navýšiť objem záruk v EFSF zo súčasných 440 na 779 miliárd eur, aby mohol euroval reálne požičať pôvodne zamýšľanú sumu 440 miliárd eur. Pre Slovensko by to znamenalo zvýšenie záruk zo 4,37 na 7,72 miliardy eur.

Ilustračné foto na titulke - TASR / Martin Baumann