Snaha vládnej koalície nastaviť prísnejšie pravidlá pri prideľovaní náhradných pozemkov pri reštitúciách opadáva. Zákon, ktorý mal zabrániť špekuláciám s pozemkami a opakovaniu káuz z čias bývalej vlády Roberta Fica ako Veľký Slavkov alebo Veľká Lomnica, nebude až tak prísny, ako plánovala koalícia. Novelu zákona z dielne ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona sa chystajú okresať jeho stranícki kolegovia z Mosta-Híd.
Pôvodná úprava zákona z ministerstva určovala dokončiť tisícky zatiaľ nedoriešených žiadostí o náhradný pozemok podľa nových pravidiel. Reštituenti, ktorí nemajú ešte podpísané zmluvy o pridelení náhradného pozemku, by mohli dostať pôdu len na obmedzenom území, a to v katastrálnej oblasti pôvodne nárokovaného pozemku. Ak by to nebolo možné, dostali by finančnú náhradu.
Poslanecké zmeny
Poslanec Elemér Jakab (Most-Híd) navrhuje, aby sa všetky doteraz predložené žiadosti riešili ešte podľa starých pravidiel vlády Roberta Fica. Chystá sa predložiť pozmeňovací návrh k vládnej novele zákona, ktorá sa bude riešiť na práve prebiehajúcej schôdzi parlamentu.
,,Ide najmä o to, aby sme oprávnených reštituentov neukrátili o ich prirodzený nárok. Nie je možné robiť medzi reštituentmi rozdiely, niektoré žiadosti riešiť podľa pôvodných a ďalšie tisíce podľa úplne odlišných pravidiel,“ doplnil E. Jakab.
Slovenský pozemkový fond (SPF) má na stole vyše sedemtisíc nedoriešených reštitučných žiadostí. Veľká časť z nich sa rieši pridelením náhradných pozemkov.
Zrýchlenie reštitúcií
Cieľom vládnej novely má byť zrýchlenie reštitučných konaní a zabránenie špekuláciám s prideľovaním náhradnej pôdy v lukratívnych lokalitách. Pozemkový fond by už v budúcnosti nemohol vydávať ľuďom pozemky v úplne inom regióne, kde sa nachádzal ich pôvodne reštituovaný pozemok.
E. Jakab súhlasí s týmto zámerom, no nie na úkor oprávnených žiadateľov. ,,Pre niekoľko chýb z minulosti nemôžu pykať ďalšie tisíce ľudí, ktorí si podali žiadosť v rovnakom čase a roky čakajú na vysporiadanie," zdôraznil poslanec.
Súčasne chce E. Jakab uvoľniť striktne navrhovanú zmenu, aby sa náhradná pôda vydávala len v danej dedine či mestskej časti. Podľa neho by sa pravidlo malo rozšíriť o možnosť prideľovať pozemky aj v susedných lokalitách. Reálne totiž väčšina žiadostí leží na SPF celé roky práve preto, že náhradný pozemok v blízkosti nie je k dispozícii.
,,Je málo regiónov, kde by náhradné pozemky našli v jednom katastri. A nechceme, aby boli opravení žiadatelia tlačení do prijatia finančnej náhrady, ktorá nie je trhová,“ doplnil E. Jakab. Kameňom úrazu je vyhláška, ktorá určuje výšku odpaly v prípadoch, kedy sa štát nedohodne s reštituentom na náhradnej pôde. Majiteľ pozemku dostane cenu, ktorá predstavuje len zlomok z aktuálnej trhovej ceny. Preto reštituenti peniaze odmietajú a žiadajú náhradnú pôdu, ktorú môžu predať za trhových podmienok.
Zjemnenie pravidiel podporuje aj šéf strany Most-Híd, Béla Bugár. ,,Tak reštituent nemôže dostať pôdu, ale dostane pár halierov za niečo, za čo iní dostali povedzme pár tisíc eur alebo pár desaťtisíc eur. Toto je nespravodlivé a možno aj protiústavné," vyhlásil pre TASR B. Bugár.
Reakcia na kauzy bývalej vlády
Poslanec E. Jakab súčasne pre TASR vylúčil, že by pozmeňovací návrh predkladal po dohode so Smerom-SD, ktorý by mohol mať záujem na doriešení začatých reštitúcií na základe doterajšej právnej normy. Pripustil však, že so zástupcami najväčšej opozičnej strany v Košiciach má dobré vzťahy.
Zmena pravidiel reštitúcií patrila k hlavným predvolebným heslám súčasných vládnych strán a cieľ sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády. Novelu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vláda schválila medzi prvými rozhodnutiami.
Bola to reakcia na dve veľké kauzy minulej vlády Veľký Slavkov a Veľkú Lomnicu. Tie preukázali, že podnikateľské skupiny napojené na politické strany získavajú veľmi lacno pozemky od reštituentov potom, čo úradníci pozemkového fondu dosadení stranami ĽS-HZDS a Smerom-SD urýchlene vyriešili reštitúcie pridelením náhradných pozemkov v investorsky lukratívnych lokalitách. Bývalý premiér R. Fico tesne pred voľbami pod tlakom verejnej mienky čiastočne obmedzil prideľovanie náhradných pozemkov, vylúčil z nich 119 lokalít – územia blízko plánovaných diaľnic, veľkých miest ako Bratislava, Košice alebo v Tatrách. Sľuboval však oveľa výraznejší zásah do zákona, no zmeny nepresadil.
Zdroj: sitarastislavovsonka
Kauzy Slovenského pozemkového fondu
Veľký Slavkov
SPF v roku 2007 priklepol reštituentom s pôvodným nárokom pri Michalovciach náhradnú pôdu až o 200 km ďalej, vo Veľkom Slavkove pod Tatrami. Išlo až o milión štvorcových metrov. Dediči vzápätí pozemky predali spoločnosti GVM, blízkej predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi, a to výrazne pod trhovú cenu za 13 miliónov korún (vyše 431-tisíc eur). Trhová hodnota pozemkov bola podľa rôznych odhadov najmenej desaťnásobne vyššia a v prípade prehodnotenia pozemku až 50-násobne vyššia. Po prevalení škandálu v denníku SME generálny prokurátor Dobroslav Trnka celú transakciu pre chyby v zmluve zastavil a pozemky sa vrátili fondu. Premiér Robert Fico vtedy odvolal nominantov strany HZDS vo vedení SPF aj ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (HZDS).
Veľká Lomnica
V roku 2009 sa celý scenár zo Slavkova zopakoval ako cez kopirák. SPF priklepol 140 hektárov pôdy tým istým reštituentom z Michaloviec, znova pod Tatrami vo Veľkej Lomnici a Starej Lesnej. Išlo o kompenzáciu za nerealizovaný prevod pôdy vo Veľkom Slavkove z roku 2007. Dediči vzápätí predali pozemky znovu spoločnosti GVM, blízkej Vladimírovi Mečiarovi. Firma dala reštituentom po 10 korún za meter štvorcový (3,30 eura) pričom trhová cena sa odhadovala na 10 až 30 eur a v prípade preklasifikovania z ornej pôdy na iný typ pozemku, vhodný na výstavbu či aktivity cestovného ruchu, až 50 eur za štvorcový meter. Prokuratúra nenašla pochybenie v zmluvách a pozemky zostali vo vlastníctve GVM. R. Fico odvolal celé vedenie SPF ovládané nie len nominantmi HZDS ale Smeru-SD.
