Aktualizované 24. 11. 2001, 17:30 o vyjadrenie ministra financií Jána Počiatka

Strany vládnej koalície sa zhodli, že deficit verejných financií na rok 2009 sa zvýši na 2,08 percenta HDP.

Je to o 0,38 percentuálneho bodu viac, ako v polovici októbra schválil vládny kabinet. Dôvodom zvýšenia je podľa premiéra Roberta Fica vytvorenie rezervy na zvládnutie prípadných dopadov finančnej krízy a spomalenia hospodárskeho rastu na Slovensku.

"Vytvárame rezervu vo forme navýšenia deficitu, aby sme dokázali pokryť spomalenie hospodárskeho rastu na 4,6 percenta. Takéto spomalenie však zároveň považujeme za najpesimistickejšiu alternatívu," povedal po rokovaní Koaličnej rady R. Fico. Ako dodal, koaliční partneri nepripravujú žiadne škrty na výdavkovej strane a rozpočet by mal v nezmenenej forme bez problémov schváliť parlament.

Predseda vlády zároveň vyhlásil, že napriek zvýšeniu deficitu na budúci rok pôjde o najnižší plánovaný schodok v histórii Slovenska, keďže deficit na tento rok je rozpočtovaný na úrovni 2,3 percent. Sankcií alebo postihov zo strany európskych inštitúcií z dôvodu nedodržania polpercentného tempa konsolidácie verejných financií, ako to predpokladá Pakt stability a rastu, sa neobáva. Podľa R. Fica deficity navyšuje celá Európa.

Minister financií Ján Počiatek pripustil, že vinou finančnej krízy sa budú navyšovať deficity verejných financií aj v budúcich rokoch, čo môže ohroziť vládny zámer dostať deficit verejných financií na nulu v roku 2011. Dôležité v tomto smere podľa ministra bude, ako sa k dopadom finančnej krízy na reálnu ekonomiku postaví samotná Európska komisia. "Podľa toho zvolíme aj my taktiku. Pravdepodobne, alebo s určitosťou sa dá povedať, že k tomu prehodnoteniu dôjde, ale neviem ešte dnes presne povedať, až k akému," povedal J. Počiatek.

Slovensko sa pred rozhodnutím zaviesť euro zaviazalo dostať deficit verejného hospodárenia pod hranicu troch percent a následne ho ďalej znižovať. V roku 2011 mal podľa predošlých vládnych zámerov deficit verejných financií dosiahnuť nulu.

Kedy budú známe aktualizované plány slovenskej vlády v oblasti fiškálnej konsolidácie, zatiaľ minister nekonkretizoval. "Celý tento plán konsolidácie do roku 2011 budeme aktualizovať v najbližších týždňoch, pretože musíme aktualizovať konvergenčný program," povedal. Vláda pritom možné zmeny v plánovaní rozpočtov verejnej správy v nasledujúcich rokoch avizovala aj v rámci balíčka opatrení, ktoré majú minimalizovať dopad krízy na ekonomiku.

Podľa analytikov si vláda zvýšením deficitu zvolila jednoduchšiu cestu, ako sa so spomalením hospodárskeho rastu vysporiadať. "Je to krok, ktorý sa ľahšie presadí a schváli, ako keby malo prísť k zníženiu výdavkov pri zachovaní pôvodného deficitu na úrovni 1,7 percenta HDP. Takýto krok by asi nebol politicky priechodný," povedala analytička Silvia Čechovičová z ČSOB. "Vyššie súčasné výdavky znamenajú vyšší dlh a splácať ich budú budúce generácie," povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Už po revízii makroekonomickej prognózy ministerstva financií na budúci rok, v ktorej očakávaný hospodársky rast znížili z pôvodných 6,5 percenta na 4,6 percenta, bolo podľa analytičky Poštovej banky Evy Sárazovej zrejmé, že rozpočet a aj jeho deficit sa bude musieť prehodnotiť. "Pomalší rast ekonomiky totiž znamená nižšie príjmy do rozpočtu a taktiež nižšiu základňu pre výpočet percentuálneho podielu deficitu na HDP," povedala.

Dodržanie deficitu na úrovni 1,7 percenta HDP by si tak vyžiadalo výrazné škrtanie na strane výdavkov. "Vláda však avizovala, že svojich priorít sa vzdať nemieni, a tak voľba prehĺbenia deficitu nad 2 percentá HDP nás momentálne zo strany vlády vôbec neprekvapuje," dodala E. Sárazová.

Podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý vláda predložila na rokovanie parlamentu, by mal štát v budúcom roku hospodáriť so schodkom 886,7 milióna eur. Príjmy rozpočtu by mali dosiahnuť 13,222 miliardy eur a výdavky sú rozpočtované vo výške 14,109 miliardy eur.

Foto na tiulke - Flickr.com