Kmotrík sa privatizácie BVS nevzdá, Grafobal môže vodárňam ohroziť eurofondy

Na začiatok februára mesto Skalica z pozície viac ako 5-percentného akcionára zvolalo valné zhromaždenie Bratislavskej vodárenskej s cieľom zmeniť stanovy BVS a umožniť tak Kmotríkovmu Grafobalu stať sa druhým najväčším akcionárom BVS. Mesto Skalica má s Grafobalom zmluvu o budúcej zmluve na predaj približne ôsmich percent akcií vodární a prirodzene sa snaží o ich definitívny predaj. Akcie však na základe stanov môžu zatiaľ kupovať len obce alebo mestá.

Pred valným zhromaždením však zasadla dozorná rada vodární, ktorá stihla snaženie Skalice zablokovať a valné zhromaždenie sa neuskutočnilo. Všetci prítomní členovia hlasovali podľa informácií TREND.sk proti oslabeniu pozície Dozornej rady v rámci vodární.

Druhé hlasovanie už také jednoznačné nebolo, proti vstupu súkromného investora do BVS z desiatich prítomných členov dozornej rady hlasovali šiesti, štyria sa mali zdržať hlasovania. Dvaja sú v BVS zamestnaní, dvaja sedia v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Podľa informácií TREND.sk je jedným z nich Martin Borguľa z Klubu za Bratislavu. Na telefonickú otázku TREND.sk, či jeho hlasovanie znamená, že je za vstup Grafobalu do vodární, odpovedal, že to je zložitejší problém a vyžiadal si otázky emailom. Na tie však ani po opakovanej urgencii neodpovedal.

Stop od dozornej rady

Ak by sa Skalicou navrhovaná zmena stanov podarila, orgánom udeľujúcim súhlas na prevod akcií by už nebola dozorná rada, ale predstavenstvo vodární. Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom, predstavenstvo výkonným.

V BVS sú dnes akcionármi výhradne obce a mestá. Ak by na valnom zhromaždení prešiel návrh Skalice, zrušilo by sa obmedzenie prevoditeľnosti akcií iba na samosprávy a umožnilo by sa prevádzať ich aj na iné fyzické či právnické osoby, ktoré nie sú obcou alebo mestom.

Dozorná rada sa uzniesla, že nesúhlasí so vstupom akéhokoľvek súkromného subjektu do BVS, lebo si to ekonomická situácia v spoločnosti nevyžaduje. Je za zachovanie akcionárskej štruktúry tvorenej obcami a mestami, v ktorých pôsobí a súhlas na vstup Grafobalu dať nemôže, lebo firma nie je obcou alebo mestom.

Skalica sa už raz pokúsila dozornú radu v rozhodovaní obísť, keď sa v auguste 2010 iba na základe rozhodnutia predstavenstva BVS mal udiať prevod viac ako 700-tisíc vlastných akcií BVS s nominálnou hodnotou 33,19 eura na mesto Skalica za 4,71 eura. Dozorná rada však následne prevod týchto svojich akcií na Skalicu neodsúhlasila, a vzhľadom na túto udalosť boli posilnené jej kompetencie.

Bratislava odmieta oslabenie

Postoj mesta Bratislava pod vedením Iva Nesrovnala sa zatiaľ nemení. Mesto odmieta akékoľvek oslabenie pozície Bratislavy ako akcionára BVS. Akcionárske práva hlavného mesta ako majoritného akcionára s takmer 60-percentami akcií BVS vykonáva za hlavné mesto primátor samostatne a ako štatutár mesta je za výkon akcionárskych práv výlučne zodpovedný.

Aj keby prijatie rozhodnutia o zmene stanov nebolo v rozpore so zákonom, primátor I. Nesrovnal sa zatiaľ verejne nikdy nevyjadril v prospech tejto možnosti. Proti vstupu súkromného investora do vodární hlasoval aj zástupca mesta v dozornej rade.

Skalica a Grafobal sa po deklarovanom odpore stiahli. Hlasovanie niektorých členov dozornej rady totiž ovplyvnili aj informácie o negatívach, ktoré by mohla priniesť zmena akcionárskej štruktúry. Vstupom Grafobalu do BVS by prvýkrát v histórii Slovenska bola súkromná firma akcionárom spoločnosti, ktorá vlastní vodárenskú infraštruktúru.

Pred desiatimi rokmi sa síce udiala nepriama privatizácia Stredoslovenskej vodárenskej a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti tak, že sa vytvorili prevádzkové spoločnosti a ich akcie sa previedli na francúzsku spoločnosť Veolia Voda. Materským spoločnostiam však zostal majetok aj aktíva, taktiež kompetencie rozhodovať o investíciách a čerpaní eurofondov.

Finančná riaditeľka Podtatranskej vodárenskej Jolana Handzušová pre TREND.sk uviedla, že táto transakcia im nespôsobila žiadne krátenie dotácií z eurofondov či štátneho rozpočtu, pretože do spoločnosti nevstúpil strategický partner, nemenila sa akcionárska štruktúra a obce a mestá zostali 100-percentnými akcionármi.

Ohrozené eurofondy?

To by však neplatilo v prípade vstupu Grafobalu do BVS. Po zmene stanov a vstupe súkromnej firmy by sa akcionárska štruktúra menila a obce a mestá by už nevlastnili sto percent akcií. TREND.sk oslovil Zastúpenie Európskej komisie v SR s otázkou, či by vstup súkromného investora do BVS mohol znamenať krátenie dotácií z eurofondov pre BVS.

Ingrid Ludvíková zo zastúpenia odpovedala, že Európska komisia nemá k dispozícii informácie o možnej privatizácii BVS. ,,Ak by k realizácii takýchto plánov došlo, EK patrične prípad preskúma a na základe zistení prijme potrebné opatrenia,” dodala.

BVS využíva eurofondy na modernizáciu vodárenskej infraštruktúry, na odkanalizovanie podunajskej časti bratislavského regiónu dostala pred troma rokmi od únie 35,7 milióna eur, na rekonštrukciu čističky odpadových vôd v Holíči desať miliónov a takmer deväť miliónov na dobudovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v aglomerácii Modra. V roku 2015 napríklad BVS počítala s viac ako trinástimi miliónmi eur z eurofondov.

Pochybnosti o nestrannosti transakcie môže vyvolať aj personálne prepojenie medzi Grafobalom a spoločnosťou HEDIN vlastniacou 49 percent akcií dcérskej spoločnosti BVS - Infra Services, v ktorej figurujú advokáti Peter Ďurček a Juraj Bugala. Zároveň totiž zastupujú koncern Grafobal Group, na internetovej stránke ich advokátskej kancelárie je Grafobal uvedený v kolónke Referencie. Na prepojenia upozornil vo svojom blogu aj aktivista Miroslav Dragun.

Vraj nerokujú

Primátor Skalice Ľudovít Barát na otázku TREND.sk, či mesto plánuje opätovne v najbližšej dobe zvolávať valné zhromaždenie BVS s cieľom zmeniť stanovy a previesť akcie vodární na Grafobal, odpovedal, že o tom nevie a že teraz je už vstup Grafobalu do vodární otázkou vzájomných rokovaní medzi oboma subjektmi. Generálny riaditeľ BVS Zsolt Lukács cez hovorcu pre TReND.sk uviedol, že s Grafobalom o jeho vstupe do BVS nerokujú. Rovnako poprel, že by s firmou Ivana Kmotríka rokovali o predaji vlastného 8,4-percentného balíka akcií vodární.

Na otázku, či zotrváva na svojom vyjadrení z verejnej prezentácie uchádzačov o funkciu šéfa BVS, že si vie predstaviť vstup súkromného investora do BVS, Z. Lukács neodpovedal. K otázke, či je za zrušenie ustanovenia o tom, že akcionármi BVS by mali byť len mestá a obce napísal, že úlohou manažmentu nie je komentovať akcionársku štruktúru spoločnosti, ale napĺňať strategické zámery v oblasti riadenia a rozvoja podniku. Pre chod spoločnosti je podľa neho podstatné, aby bola zabezpečená dlhodobá stabilita štruktúry akcionárov, ktorá umožňuje uskutočniť rozvojové plány a stanovené ciele.

Firma Grafobal sa k otázkam TREND.sk napriek opakovaným žiadostiam nevyjadrila.

Majú čas

Bez zmeny stanov sa Grafobal do Bratislavskej vodárenskej nedostane. Súhlasiť s ňou musí dozorná rada aj mestské zastupiteľstvo. Dôsledky možnej privatizácie vodární bude potrebné prekonzultovať aj s Európskou komisiou, ktorá by v určitých prípadoch mohla vodárňam nariadiť eurofondové korekcie.

Odporcov privatizácie je zatiaľ viac ako podporovateľov. Grafobal sa však neponáhľa a do vodární sa bude pokúšať dostať. Biznis s pitnou vodou v krajine s obrovskými zásobami podzemnej vody je totiž veľmi lukratívna záležitosť.