Kľúčový jún
Zdroj: powermac

O tom, že Európska únia a hlavne eurozóna už hodnú chvíľu pre dlhovú krízu prešľapujú na jednej z najväčších križovatiek svojej histórie, sa nejaký čas vie a otvorene hovorí. Za zdĺhavé až bezradné premýšľanie, akým smerom a rýchlosťou by z nej Európa mala vyraziť, sa jej lídri opakovane ocitajú pod paľbou kritiky z rôznych strán. Tohtoročný udalosťami extra nabitý jún ruka v ruke s neutíchajúcimi problémami by im mohol pomôcť konečne naštartovať motory. Je stále celkom otvorenou otázkou, či nakoniec Európa vyrazí vpred pod ťarchou okolností, alebo na základe vlastného rozhodnutia. Ani v jednom prípade istotne nie je a ani nebude jasné, kam ju zvolená cesta nakoniec dovedie a či sa ju eurozóne podarí v súčasnej podobe a so cťou prečkať.

Najdôležitejším dátumom mesiaca, a možno aj roku, bude z únijného pohľadu jednoznačne nedeľa 17. júna. Na ňu sú okrem iného plánované francúzske parlamentné voľby, lenže tie tentoraz rovnako ako všetko ostatné prebijú Gréci. Rovnako totiž zamieria k urnám a ich hlasy rozhodnú nielen o zložení parlamentu, ale i o zotrvaní v eurozóne a tým aj o ďalšom osude klubu 17 štátov EÚ platiacich eurom.

Grécke voľby budú napäté až do vyhlásenia výsledkov, situácia zrejme i po nich. Je dosť možné, že vyhrajú ľavicoví radikáli strany SYRIZA. Tí by najradšej urobili hrubú čiaru za nepopulárnymi reformami, ktorými je podmienený balík pôžičiek vo výške 130 miliárd eur od MMF a eurozóny. Lenže na to partneri Atén nehodlajú a ani nemôžu pristúpiť. Zdiskreditovali by sa v očiach trhov i pred svojimi voličmi. Navyše by tým mohli otvoriť jeden z gréckych vynálezov – Pandorinu skrinku, kvôli ktorej by Európa definitívne zakotvila v dlhovej špirále.

Zatiaľ sa zdá, že SYRIZA i niektorí ďalší grécki politici nehodlajú zo svojich odmietavých pozícií k dohodnutým podmienkam pôžičiek ustúpiť. A pred voľbami to nikto už ani nečaká. Nie je to síce možno veľmi politicky korektné, no Brusel by mal i tak do Atén i všetkých ďalších kútov Grécka ešte pred voľbami jasne a dôrazne odkázať, aké sú jeho medze, i to, čo nastane v prípade ich prekročenia. Že by išlo o neprípustné predvolebné zasahovanie do zvrchovaného rozhodovania gréckych voličov? Lenže situácia už je tak ďaleko a natoľko nahnutá, že nemožno nepomenovať veci inak ako ich pravými menami.

EÚ dlhovú krízu a s ňou súvisiace hospodárske ťažkosti ako ťažkú železnú guľu ťahá už nejakého dva a pol roka. Za ten čas únijné hlavy vyprodukovali rad nápadov, čo by sa dalo robiť a ako na krízu reagovať. Hoci niektoré, napríklad väčšiu automatickosť trestania rozpočtových hriešnikov alebo posilnenie nástrojov na ich rýchlejšie odhaľovanie, sú nesporne prísľubom do budúcnosti, stále to nie je dosť na utíšenie situácie a získanie priestoru na „nekrízovú“ prácu.

Ďalšou významnou udalosťou bude samit 28. a 29. júna. Sľubovať si od neho salvu okamžitých riešení nie je namieste. No šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi rovnako ako ďalší čakajú odpoveď na otázku, ako by mala eurozóna a EÚ vyzerať v dlhodobejšom horizonte. Je zrejmé, že hlavne eurozóna sa bude musieť viac zomknúť a „zharmonizovať“.

Niektoré médiá už píšu o pripravovanom pláne novej stabilnej Európy, ktorý by prehĺbil fiškálnu i politickú úniu. Pri ňom však hrozí, že by mohol úniu rozštiepiť. Okrem eurobondov sa hovorí aj o bankovej únii, ktorá by umožnila jednotnú supervíziu bánk i garančnú schému pre vklady. Oživujú sa i diskusie o európskom ministerstve financií dozerajúcom na národné rozpočty. To by sa však so súčasnými zmluvami dalo len ťažko, takže by sme sa nevyhli martýriu s dojednávaním a ratifikovaním nových zmlúv, čoho sa po Lisabonskej zmluve chcela EÚ na dlho vyvarovať.

Samozrejme, v posledných rokoch, v ktorých sa Európa borí s hospodárskymi a dlhovými problémami, sa krízových či kľúčových okamihov objavil celý rad. Napriek tomu sa (opäť) zdá, že práve teraz ide do tuhého a dozrel čas na to, posunúť sa niekam ďalej.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.

Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 22/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.