Druhá najvyššia nezamestnanosť spomedzi členských krajín, málo efektívny a skostnatený trh práce, rýchlo rastúci štátny dlh, zle fungujúce zdravotníctvo... Čerstvá správa, ktorú Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) o svojich členoch pripravuje každých 18 mesiacov, nie je pre Slovensko lichotivá. Zdôrazňuje, že najvypuklejšie problémy priniesla kríza, ktorej bolo Slovensko pre svoju otvorenosť vystavené viac než ostatní. No faktom je, že na veľkú časť pochybení nás klub najbohatších krajín upozorňoval už v predchádzajúcej správe z februára 2009.

,,Slovensko robí správne kroky. Napreduje s fiškálnou konsolidáciou, ukazuje silnú vôľu fiškálnej disciplíny a napreduje s reformami. Tieto kroky odlišujú Slovensko a dávajú silný signál pre trhy, že krajina je otvorená pre obchod, robí obchod a je dobrým miestom na obchod," konštatoval po dnešnom stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou generálny tajomník OECD Angelo Gurría.

Čo predchádzajúca vláda Roberta Fica odignorovala pred rokom a pol, to si súčasná koalícia vzala k srdcu. Veľká časť odporúčaní sa totiž zhoduje s vládnym programom aj so zmenami pripravovanými v súčasnosti. S miernymi výnimkami.

Napríklad OECD upozorňuje, že v oblasti výberu DPH má Slovensko čo dobiehať – ak by efektivita výberu tejto dane bola na úrovni priemeru v klube, nebolo by napríklad treba dvíhať sadzbu dane o jeden percentný bod. Na posilnenie úsporných opatrení odporúča organizácia čo najrýchlejšie zaviesť jednotný výber daní a odvodov, teda proces, ktorý súčasná vláda pokladá za prioritu. Podľa OECD by mohol priniesť dodatočné výnosy na úrovni až 2,5 percenta HDP.

A úspory by sa mali hľadať aj v prvom pilieri: OECD navrhuje zníženie valorizácie penzií na úroveň inflácie a prehodnotenie zásluhovosti. Druhý pilier by mal byť povinný s možnosťou vystúpenia, nie naopak, ako to zaviedla Ficova vláda.

Výraznú zmenu vyžaduje trh práce, predovšetkým rastúca dlhodobá nezamestnanosť. Tam by malo pomôcť výraznejšie zníženie odvodov plánované od roku 2012. Pričom OECD odporúča zvážiť aj zavedenie regionálne diferencovanej minimálnej mzdy. Obzvlášť v chudobnejších oblastiach je totiž rozdiel medzi lokálnym priemerom príjmov a minimálnou mzdou nízky, čo komplikuje zamestnávanie lacnej pracovnej sily.

Veľkou výzvou je podľa OECD zdravotníctvo. Tam chýba dostatočná konkurencia ako na strane zdravotných poisťovní, tak aj poskytovateľov. A dokladmi neefektivity sú podľa organizácie vysoké náklady na lieky či nízke platy lekárov. Na posilnenie súťaže navrhuje odstrániť platnú definíciu povinnej minimálnej siete, umožniť poisťovniam vyberať si zmluvných partnerov či zaviesť plošné hodnotenia kvality, aby si mali pacienti podľa čoho vyberať ošetrujúceho lekára. Medzi zdravotnými poisťovňami by zas malo pomôcť pripravované zavedenie možnosti čerpania ziskov.

OECD však navrhuje aj zmeny, ku ktorým sa vláda stavia opatrne, napríklad rozdelenie dominantnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tiež vidí možnosť súťaženia v nastavovaní výšky odvodov jednotlivými poisťovňami. Súčasná vláda však skôr zvažuje tieto odvody úplne zrušiť a financovať zdravotníctvo z daní. To má okrem iného priniesť úspory firmám, zamestnancom aj odstrániť problémy s vymáhaním nedoplatkov. Ak sa vládne plány podarí naplniť, nasledujúca správa na jar roku 2012 by mohla vyznievať pozitívnejšie.

Foto na titulke - SITA / Michal Svítok