Centrálne plánovanie nedokázalo efektívne reagovať na potreby ekonomiky, ani obyvateľstva. Priemyselná produkcia stagnovala, inovácie boli pomalé, technológie zaostalé, kvalita výrobkov nízka. Studená vojna s USA a preteky v zbrojení odčerpávali obrovské zdroje.
V 80. rokoch klesali aj príjmy z ropy, hlavného zdroja devíz, čo ešte viac prehĺbilo ekonomické problémy Sovietskeho zväzu. Všetko tieto súvislosti viedli k jeho rozpadu, čo sa 8. decembra 1991 stalo realitou. Niekdajšia ikona socialistického sveta zmizla z mapy a nahradilo ju 15 samostatných štátov.
Vojnová ekonomika Ruska, ktoré už takmer tri roky vedie nákladné ťaženie voči Ukrajine, čoraz viac pripomína situáciu v ZSSR. Príjmy z exportu ropy nestačia na financovanie intenzívneho konfliktu a medzinárodné financie sú pre Vladimira Putina nedostupné.
Ruská ekonomika trpí náporom vojnových výdavkov, upozorňuje britský Telegraph. Centrálna banka zvýšila úrokové sadzby na 21 percent, aby zvládla infláciu, čo ohrozuje podniky a banky. Šéf ruského priemyselného konglomerátu Rostec Sergej Čemezov varoval, že pri takto vysokých sadzbách väčšina firiem nemá šancu na prežitie. „Dokonca ani obchodníci so zbraňami nedokážu dosahovať zisk“.
Rusko prišlo o 800-tisíc mladých a vzdelaných ľudí, ktorí emigrovali. Ďalších približne 500-tisíc zabili alebo zranili vo vojne. Len v IT sektore chýba 600-tisíc pracovníkov, obranný priemysel má 400-tisíc voľných pozícií a celkový nedostatok pracovnej sily dosahuje päť miliónov.
Ropa prispela k pádu ZSSR
Príjmy z fosílnych palív, ktoré v polovici roku 2022 dosahovali 1,2 miliardy dolárov denne, klesli za posledných 10 mesiacov na polovicu. V novembri priniesli dane z ropy len 5,8 miliardy dolárov do štátnej kasy. Priemerná cena ropy Ural je nízka: 65 dolárov za barel. Šéf Rosneftu Igor Sečin varoval V. Putina, aby sa pripravil na ešte menej. Možno očakávať 45 až 50 dolárov za barel, teda hodnoty, ktoré v 80. rokoch prispeli k pádu Sovietskeho zväzu.
Európa pripravuje občanov na novú studenú vojnu. Radí zásobiť sa potravinami, vodou a jódom
Rusko síce dokáže obchádzať niektoré technologické sankcie, no jeho systémy sú nastavené na západné polovodiče, ktoré nie je možné ľahko nahradiť čínskymi ekvivalentmi. Kremľu zostáva čierny trh, kde sú čipy drahé a nespoľahlivé.
Prichádzajú ďalšie rany
Ďalšie rany pre ruskú ekonomiku ešte len prídu. Nový šéf energetiky EÚ Dan Jørgensen chce do 100 dní predstaviť konkrétny plán na ukončenie závislosti Európy od ruského plynu, ropy a jadrového paliva. Predstaviť má „efektívne nástroje“ na odstránenie zvyšných väzieb EÚ na ruské palivá.
EÚ schválila nové sankcie proti ruskej „tieňovej flotile“, informoval portál Politico. Zakáže vstup 52 tankerom obchodujúcim so sankcionovanými fosílnymi palivami, čím sa celkový počet zakázaných lodí zvýši na 79. Cieľom je obmedziť príjmy Ruska z nelegálneho obchodu. V poradí 15. sankčný balík zasiahne aj technologické a vojenské dodávky.
Ďalšie dôležité správy
