Klimatológ: Zmena klímy už zasiahla Slovensko. Má viditeľné ekonomické dopady

Zatiaľ sa zdá, že sa záväzok z Parížskej klimatickej konferencie nepodarí splniť. Teda nepodarí sa spomaliť tempo globálneho otepľovania na 1,5 či dva stupne Celzia do konca storočia. Aké sú scenáre vývoja?

O tom, že národné záväzky pre redukcie emisií skleníkových plynov sú príliš slabé na to, aby sme odvrátili celkové oteplenie o 1,5 stupňa Celzia či dokonca aj o dva stupne Celzia do konca storočia, sa vedelo už na klimatickej konferencii v Paríži. V tom čase však bolo celkom pozitívne to, že skoro všetky štáty prišli pred štyrmi rokmi do Paríža s dobrovoľným záväzkom, čím deklarovali aspoň politickú vôľu ísť s emisiami dole. Za posledné štyri roky sa toho však vo svete udialo veľa, napríklad aj to, že Spojené štáty, ako druhý najväčší producent skleníkových plynov, niekoľko mesiacov po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta, jednostranne odstúpili od Parížskej dohody.

Tento krok vzápätí nasledovalo niekoľko ďalších krajín. Tým sa manévrovací priestor pre akékoľvek globálne riešenie zmeny klímy výrazne zúžil.

Treba si tiež uvedomiť, že ak by sa aj všetky parížske záväzky dôsledne plnili, globálne emisie oxidu uhličitého budú stále privysoké na to, aby sme odvrátili kritické oteplenie o dva stupne Celzia. Inak povedané, so záväzkami z Paríža sa globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia zvýši minimálne o tri stupne Celzia (budeme niekde medzi 3,1 a 3,8 stupňami Celzia) v porovnaní s predindustriálnou dobou.

Ak by sme pokračovali v súčasnom trende, teda bez záväzkov z Paríža, tak otepľovanie výrazne prekročí štyri stupne, v Európe to bude dokonca dvojnásobok, teda šesť až osem stupňov, niektoré oblasti Arktídy dokonca až šestnásť stupňov.

Pri oteplení o štyri stupne už nebudeme schopní prispôsobiť poľnohospodárstvo či inú hospodársku aktivitu novým klimatickým podmienkam. Spôsobí to masové vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, ekosystémy, vrátane oceánov, budú kolabovať a ohrozí to priamu existenciu ľudí v mnohých častiach sveta. Tropické oblasti budú v takom prípade počas väčšej časti roka neobývateľné. Ľudia budú riešiť existenčné problémy spôsobené napríklad aj nedostatkom vody a potravy.