Európska komisia (EK) predstavila v stredu ambiciózne klimatické návrhy, ktorými zaberá popredné miesto vo svetovom boji proti klimatickým zmenám, zhoduje sa mnoho európskych denníkov. Plány však budú čeliť odporu ako zvnútra EÚ, tak od automobiliek, leteckých dopravcov i medzinárodných partnerov EÚ, pokračujú listy, podľa ktorých konečné verzie opatrení veľmi pravdepodobne nebudú zodpovedať existujúcim návrhom. List The Wall Street Journal potom píše, že si EK naschvál vymedzuje ciele, ktoré nedokáže naplniť, aby prinútila Spojené štáty k zásadnejším krokom v boji s otepľovaním planéty.
Európska únia by podľa redakčnej rady denníka Le Monde mohla v prípade prijatia cieľov nastaviť veľmi proaktívny kurz svojej zelenej politiky, čím by vyvážila svoju minulú váhavosť. Mohla by tiež naštartovať celosvetovú dynamiku, pomocou ktorej by presvedčila aj ďalšie krajiny sveta, aby sa pripojili k jej úsiliu za ochranu planéty.
Táto snaha však bude čeliť množstvu problémov, ktoré začnú už v rámci EÚ. Jednotlivé štáty sú totiž rôzne bohaté, majú rôzne energetické modely a nachádzajú sa v odlišných fázach cesty k bezuhlíkovej ekonomike, píše Le Monde.
Európska komisia navrhla, aby od roku 2035 boli nové autá v EÚ úplne bez emisií
Podľa denníka Le Figaro Európa oprávnene koná ambiciózne, ale musí viac ako kedykoľvek predtým dbať na zachovanie rovnováhy medzi rýchlosťou reforiem a schopnosťou podnikov a spotrebiteľov tieto zmeny vstrebať. Ako príklad uvádza hnutie takzvaných žltých viest, ktoré viedlo k mesiacom veľkých protivládnych protestov vo Francúzsku kvôli zvýšeniu dane na pohonné hmoty.
Podľa týždenníka The Economist voliči v EÚ väčšinovo so zelenou politikou súhlasia, očakávajú však, že nijako významne nedopadne na ich každodenný život. Lídri v jednotlivých štátoch tak teraz podľa časopisu budú čeliť voľbe: Buď podporia Brusel a budú s ním zdieľať politické následky ambicióznych plánov, alebo na neho naopak prenesú všetku vinu. „Prechod na ekologické hospodárstvo bude pre EÚ bolestivý," píše denník.
Klimatická politika je pritom podľa The Economist vhodným poľom na to, aby EÚ preukázala, že v 21. storočí je potreba koordinovať kroky vo väčšom meradle než na úrovni jednotlivých členských štátov. Návrhy EK budú tiež veľkou skúškou globálnych ambícií EÚ, pretože budú vyžadovať po tretích krajinách, aby takisto pristúpili na klimatické pravidlá európskeho bloku, ak s ním budú chcieť naďalej obchodovať.
Európska komisia navrhuje znížiť emisie CO2 o 55 percent do roku 2030
To je aj jeden z dôvodov, prečo klimatické plány vytvárajú základ pre možnú medzinárodnú roztržku. Podľa komentátora denníka The Brussels Times Joea Kirwina je v tomto ohľade najväčším problémom takzvané uhlíkové clo, ktoré by mohlo spôsobiť spory vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a proti ktorému sa už skôr ohradili napríklad Spojené štáty, Čína, Rusko, Turecko či Brazília. Podľa serveru BBC by v najkrajnejšom prípade mohlo viesť až k obchodnej vojne.
Podľa amerického konzervatívneho denníka The Wall Street Journal sa európski byrokrati snažia klimatickými návrhmi predovšetkým šokovať. „Dúfajú, že voliči budú tak ohromení ich veľkými ambíciami, že nebudú mať čas na to byť šokovaní tým, čo v plánoch vlastne je," napísala redakčná rada listu. Návrhy EK sú podľa nej „pascou pre nepozorných". EÚ sa nimi snaží prinútiť Spojené štáty, aby na svoje vlastné podniky uvalili rovnaké ekologické bremená, aké už platí v EÚ, pričom návrh uhlíkového cla má slúžiť ako donucovací diplomatický nástroj.
WSJ pritom pochybuje, že by sa návrhy EK dočkali rýchleho schválenia alebo že by nakoniec nadobudli platnosť v ich súčasnej forme. „Oznámenie Bruselu dokazuje, že byrokrati s radosťou nafukujú svoje reči o nových klimatických nákladoch, ale nie to, že by boli schopní ich skutočne zaviesť," uzatvára denník.
