Medzi lobistami na klimatickej konferencii OSN COP27 v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sú ruskí oligarchovia a šéfovia niekoľkých spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie.
COP27 ako „stretnutie sankcionovaných“
Do Šarm aš-Šajchu podľa The Guardian pricestoval napríklad ruský miliardár a niekdajší hliníkárenský magnát Oleg Deripaska, na ktorého Spojené štáty, Európska únia a Británia uvalili sankcie, či rusko-bieloruský miliardár Andrej Melničenko, bývalý šéf výrobcu hnojív Euroch. Melničenko čelí sankciám EÚ, ktoré označil za „absurdné a nezmyselné“.
Plynárenský gigant Gazprom vyslal na klimatickú konferenciu šesť delegátov a tiež generálneho riaditeľa Sberbank. Na obe spoločnosti sa vzťahujú sankcie EÚ a USA. Rokovaní sa zúčastňujú aj zástupcovia ropnej spoločnosti Lukoil, hutníckej spoločnosti Severstal a Magnitogorských železiarní a oceliarní, z ktorých všetky čelia americkým sankciám.
Ropná a plynárenská spoločnosť Tatnefť, na ktorú EÚ uvalila sankcie, vyslala na klimatickú konferenciu troch lobistov, vyplýva z údajov zostavených organizáciami Corporate Accountability, Global Witness a Corporate Europe Observatory. V ruskej delegácii sú tiež zástupcovia oceliarne NLMK.
Tohtoročná klimatická konferencia je do značnej miery ovplyvnená debatami o tom, ako by sa svet mal prispôsobiť nedostatku ruských dodávok plynu. Deje sa tak po mesiacoch obáv v Európe z nedostatku energie prameniaceho z rozhodnutia Moskvy náhle zastaviť dodávky plynu do Európy v reakcii na medzinárodné sankcie zavedené pre februárovú inváziu na Ukrajinu, píše The Guardian.
Delegáti, ktorí sa zišli v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch, vyjadrili obavy z toho, že by európska energetická kríza mohla byť využitá ako zámienka pre ďalšiu ťažbu plynu v Afrike, namiesto toho, aby sa usilovalo o celosvetové navýšenie obnoviteľných zdrojov energie.
Ruské snahy o zisk zákaziek
Prítomnosť ruských lobistov a vedúcich pracovníkov ropného a plynárenského priemyslu, vrátane šiestich zástupcov Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov, naznačuje, že Rusko využíva kľúčové rokovania o klíme, aby získalo zákazky, píše The Guardian. Zároveň to podľa neho ukazuje, že sa Rusko snaží propagovať odvetvia, ktoré nečelia sankciám a sú spojené s ruským vplyvom na svetové zásobovanie potravinami.
Rusko je štvrtým najväčším svetovým producentom skleníkových plynov a tretím najväčším dodávateľom ropy po USA a Saudskej Arábii. Jeho environmentálna povesť je problematická aj vzhľadom na desaťročia ťažby fosílnych palív v Arktíde, kde vplyvom globálneho rastu teplôt topí permafrost.
Podľa kritikov Rusko hľadá cestu, ako sa na klimatickej kríze obohatiť, najmä pokiaľ ide o ťažbu v Arktíde. Ruský splnomocnenec pre klímu Ruslan Edelgerijev sa na konferencii COP27 podľa The Guardian nechal počuť, že Rusko by uhlíkovú neutralitu dosiahlo skôr, ak by „neexistovali žiadne sankcie, obmedzenia alebo akékoľvek diskriminačné prístupy“.