V rámci diskusií o vylučovaní škodlivých emisií do ovzdušia zostáva jedna zásadná oblasť v úzadí, a to odvetvie živočíšnej výroby. Toto odvetvie produkuje asi 15 percent celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je ekvivalent všetkých emisií, ktoré produkujú autá, vlaky, lode a lietadlá na planéte, píše portál BBC News
Živočíšny priemysel vplýva na emisie prostredníctvom výrubu lesov pre poľnohospodársku pôdu a pastviny, prepravou krmív a mäsových výrobkov a produkciou škodlivých plynov z chovov dobytka, najmä hovädzieho.
V novej štúdií organizácie Chatham House - Zmena klímy, zmena stravovacích návykov, sa uvádza, že bez spoločnej činnosti k riešeniu nadmernej konzumácii mäsa bude takmer nemožné zabrániť globálnemu otepľovaniu a udržaniu celosvetového priemerného prírastku teploty do 2 stupňov Celzia.
Vo vyspelých krajinách existuje všeobecný vzťah medzi bohatstvom a stravou. Ako rastú príjmy, rastie aj spotreba mäsa. Neriešenie tejto situácie a zmien stravovania môže viesť ku globálnemu nárastu spotreby mäsa o viac ako 76 percent do roku 2050.
Jednu z najvyšších úrovní spotreby mäsa na svete má USA, na jednu osobu na deň tam pripadá 250 gramov mäsa, takmer trikrát viac, ako je odborníkmi považované za zdravé. Európa a krajiny Južnej Ameriky nie sú pri tom v tomto ohľade veľmi pozadu. Na druhom konci rebríčka v spotrebe mäsa je India, kde pripadá na osobu v priemere 10 g mäsa na deň. Na porovnanie, na Slovensku bola v roku 2014 podľa Štatistického úradu spotreba mäsa na osobu 130 g na deň.
Ako píše portál BBC News, vlády krajín sa obávajú negatívnych reakcií od voličov pri zasahovaní do takej osobnej otázky akou je výber stravy. Keďže povedomie verejnosti o vzťahu medzi stravou a klimatickými zmenami je veľmi nízke, je na vlády vyvíjaný nedostatočný tlak nato, aby s tým niečo urobili. Prioritou je tak zvýšenie povedomia verejnosti o ich strave a získanie základov pre ďalšiu diskusiu.
