Tému globálneho otepľovania na summitoch Európskej únie úplne nahradili diskusie o rýchlo chladnúcej európskej ekonomike. Kým sa lídri únie snažia stabilizovať Grécko a Španielsko, na energetický trh sa potichu vracia najšpinavší zdroj energie – uhlie. Fosílnemu palivu svedčia práve tie podmienky, ktoré robia starosti ministrom financií.
Spomaľujúca sa ekonomika znížila spotrebu energie v priemysle a na trhu ostali veľké zásoby uhlia, čo stlačilo jeho cenu, povedal pre BBC Paul McConnell, analytik výskumnej spoločnosti Wood Mackenzie. Do Európy sa uhlie tlačí aj pre rozmach ťažby z bridlíc v USA, kde pre nízke ceny plynu klesá spotreba uhlia. Odhliadnuc od obnoviteľných zdrojov bolo uhlie v minulom roku najrýchlejšie rastúcou zložkou globálneho energetického mixu. Produkcia energie z uhlia v minulom roku medziročne vzrástla o šesť percent a predpokladá sa, že bude posilňovať aj v nasledujúcich rokoch.
Európska únia bola v rokoch pred krízou hlavným zástancom snahy o zníženie emisií CO2. Podľa predpokladov sa jej podarí naplniť cieľ znížiť do roku 2020 emisie CO2 o pätinu oproti úrovni z roku 1990. Pre vnútorné problémy však stratila politickú vôľu tlačiť na USA a Čínu, ktoré nie sú príliš ochotné emisie znižovať svojvoľne.
Európske štáty príliš kázať nemôžu. Podľa agentúry Bloomberg za posledné dva roky znížili podporu pre obnoviteľné zdroje energie a spaľujú čoraz viac uhlia. Situáciu ešte skomplikovala nehoda nukleárneho reaktora v japonskej Fukušime, ktorá zabrzdila rozvoj jadrovej energetiky. Nemecko od jadra odskočilo úplne a výpadky jadra sčasti nahrádza hnedým uhlím. Kancelárka Angela Merkelová, ktorá začínala ako ministerka životného prostredia, otázkam klimatických zmien naposledy venovala príhovor v polovici júla.
„V kríze nie je nič ľahké,“ citoval Bloomberg európsku komisárku pre klímu Connie Hedegaardovú. V rozhovore zdôraznila, že okrem ekonomickej krízy treba riešiť aj sociálne a ekologické problémy, ktoré sú navzájom prepojené. „Ak budeme sledovať klimatické programy, môžeme vytvoriť pracovné miesta, ktoré tak zúfalo potrebujeme,“ dodala.
Minulý rok bol deviaty najteplejší v histórii meraní. Ľadová pokrývka v Severnom ľadovom oceáne sa zmenšila na rekordnú úroveň a mesiace trvajúce sucho poškodilo úrodu kukurice a obilnín vo viacerých pestovateľských regiónoch. Deväť z desiatich najteplejších rokov od začiatku meraní v roku 1880 bolo podľa údajov NASA v období po roku 2000.
„Čím dlhšie budeme otáľať s riešením klimatických zmien, tým drahšie to bude,“ povedal hlavný ekonóm Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol. „Čím drahšie bude riešenie, tým ťažšie sa dohodneme na riešení. Je to začarovaný kruh,“ dodal.
Zdroj: Foto - SITA / AP
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP