Dovtedajšia prax bánk pýtať za predčasné splátky štyri až päťpercentný poplatok bola neprimeranou klietkou, ktorá väznila dlžníkov so starou vysokou cenou v banke i v čase, keď sa úroky pohybovali úplne inde.
Darmo mohol dlžník získať nový refinančný úver podstatne lacnejšie a usporené peniaze trebárs minúť inde, vysoký poplatok ho zrážal späť. Ak ľuďom niekto túto „klietku“ otvoril, bolo to fajn. Niekto banky pri nastavovaní úrokových sadzieb pri refixe donútil hľadieť aspoň podobnejším metrom - keď už nie rovnakým - na starého verného klienta a nového, ktorého len chcú lapiť. Lenže aj dobre mienený nápad môže mať nakoniec úplne iné nežiadúce účinky.
Národná banka Slovenska (NBS) hovorí o tom, že taká vlna refinancovania, aká sa po novej legislatíve spustila, môže priniesť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu Slovenska. Žiadne iné prospotrebiteľské zmeny takúto reakciu dohľadu nevyvolali.
Dôsledky pocítia najprv banky, ktorým sa zásadne prepadne ziskovosť a obmedzí možnosť tvorby kapitálu, ktorý potrebujú. Budú ho potrebovať viac, dohľad im to už naznačuje. Tunajšie banky sú v drvivej väčšine dcéry zahraničných bánk a nové pravidlá v únii môžu vzťahy medzi matkami a ich bankovými deťmi v budúcnosti povoľovať.
Je logické, že tunajší dohľad chce mať svoje ovečky čo najlepšie kapitálovo podkuté. Najmä ak je zadlženosť Slovákov rekordná, zadlžujú sa vysokými úvermi v pomere k cenám nehnuteľností, pri najlepších podmienkach na trhu, aké kedy boli. No tie nemusia trvať večne. Nastavená hranica 1 percento za predčasnú splátku podľa NBS nemusí pokrývať náklady bánk, tie sú preto motivované ponúkať len krátku dobu refixu.
Klienti si tak nevedia na dlhšie zakonzervovať teraz platné nízke sadzby, rýchlejšie v budúcnosti pocítia zdražovanie. Ak nebudú vedieť splácať, bude to rana nielen pre ľudí, facku dostanú i banky, ktoré majú v eurozóne najviac aktív práve v hypotékach.
Ak NBS hovorí, že existujú riziká, samozrejme to neznamená, že sa niečo zlé s istotou stane. V konečnom dôsledku M. Beblavý len urýchlil pokles úrokových výnosov bánk z úverov. Tak či tak musia hľadať nové cesty ako si ziskovosť, ktorú požadujú akcionári, udržať. A vymýšľať nové služby, za ktoré by im klienti boli ochotní platiť.
Taký konkurenčný boj, aký tu je, síce banky môže nútiť uvažovať krátkodobo a úverovať tak intenzívne, že to jednotlivé domácnosti s ohľadom na budúce možné zmeny ohrozí. No na to je tu NBS, ktorá takéto praktiky sleduje, už obmedzuje a pripravuje ďalšie páky, aby banky k rozumnému úverovaniu viedla.
Nič to však nemení na tom, že tak ako pri každej legislatíve, aj pri tej, ktorá je mierená za dobrom spotrebiteľa, by nemali veľké zmeny prichádzať na poslednú chvíľu v parlamente. Ak by prešiel návrh M. Beblavého riadnym konaním a pripomienkovaním, na riziká mohla NBS upozorniť skôr a mohli sa obmedziť. I keby bol výsledkom napríklad vzorec na výpočet férovej odplaty pri predčasnom splatení, klient by bol víťazom.
O tom, koho netešia lacné hypotéky čítajte v aktuálnom TRENDE číslo 23/2016, ktorý okrem stánkov nájdete aj na webe a v mobilných aplikáciách
TREND 23/2016
