Úradníci podľa tohto dokumentu vydierajú občanov, ktorý majú problém naplniť stanovené kvóty, a berú od nich úplatky, pričom sa im vyhrážajú zatknutím a stíhaním. Ide najmä o ľudí pracujúcich v sektore neformálnej ekonomiky.

KĽDR túto správu odmietla ako „politicky motivovanú so zlým úmyslom“. „Takéto správy nie sú ničím iným než vykonštruovaným výmyslom... pretože sú vždy založené na takzvaných svedectvách ‚zbehov‘, ktorí poskytujú vymyslené informácie, aby si zarobili na živobytie, alebo sú nútení tak urobiť pod nátlakom alebo z láskavosti,“ reagovala misia KĽDR v Ženeve vo vyhlásení poskytnutom agentúra Reuters.

Severná Kórea z neutešenej humanitárnej situácie v krajine viní sankcie OSN, uvaľované od roku 2006 v súvislosti so štátnym jadrovým a raketovým programom. V správe OSN sa však uvádza, že v rámci „zlého hospodárenia“ armáda dostáva prednostné finančné dotácie.

„Obávam sa, že neustále sústredenie sa na jadrovú otázku naďalej odvádza pozornosť od hrozného stavu ľudských práv, v ktorom sa nachádzajú mnohé milióny Severokórejčanov,“ uviedla vo vyhlásení vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová.

„Práva na jedlo, zdravie, prístrešie, prácu, slobodu pohybu a slobodu sú univerzálne a neodcudziteľné, ale v Severnej Kórei závisia predovšetkým od schopnosti jednotlivcov uplácať štátnych úradníkov,“ skonštatovala M. Bacheletová.

Podľa odhadov, ktoré v máji zverejnila OSN, trpia štyria z desiatich (čiže 10,1 milióna) Severokórejčanov chronickým nedostatkom potravín. A varovala, že po najhoršej úrode za desaťročie sa očakáva ďalšie zníženie už i tak minimálnych dávok.

„Hrozba zatknutia, zadržania a trestného stíhania poskytuje štátnym úradníkom silný prostriedok na vydieranie peňazí od obyvateľstva, ktoré sa snaží prežiť,“ pokračuje v správe úrad OSN. Správa je založená na 2014 rozhovoroch so Severokórejčanmi, ktorým sa podarilo utiecť hlavne zo severných provincií Rjanggang a Severný Hamgjong hraničiacich s Čínou.

Mnohí Severokórejčania platia úplatky v hotovosti alebo cigaretách, aby sa nemuseli hlásiť na štátne pridelené pracovné miesta, kde nedostávajú žiadnu mzdu. To im umožňuje zarábať na iných trhoch. Iní podplácajú pohraničné stráže, aby sa dostali do Číny, kde, najmä ženy, potom pracujú ako prostitútky alebo vstupujú do nútených manželstiev.