Český prezident Václav Klaus nepodpíše doplnok Lisabonskej zmluvy, ktorý sa týka nového záchranného fondu eurozóny - Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). „Tieto valy považujem za nestvornú, nezmyselnú, absurdnú vec a ja ich podpisovať rozhodne nebudem,“ uviedol dnes V. Klaus na stretnutí týždenníka Euro s manažérmi. Na samotnú činnosť fondu, ktorý už od jesene funguje, to však vplyv nemá.

„Česká republika nemusí ratifikovať zmluvu o ESM. To je medzinárodná zmluva podpísaná všetkými 17 štátmi eurozóny a platí už od konca septembra,“ povedal dnes v reakcii na správy z Česka hovorca Európskej komisie Simon O'Connor.

Klausov podpis sa vzťahuje na zmenu článku 136 Lisabonskej zmluvy. Ide o ustanovenie, ktoré potvrdzuje právomoc štátov uzatvárať medzinárodné zmluvy. Neprenáša však právomoci, takže bolo možné mechanizmus spustiť skôr, než skončí ratifikácia tohto článku. Česko je poslednou krajinou EÚ, ktorá ratifikáciu nedokončila.

Hovorca komisie nechcel slová V. Klausa na adresu záchranného fondu komentovať. Uviedol len, že dokončenie ratifikácie článku nemá na fungovanie ESM žiadne dôsledky.

Podľa premiéra Petra Nečasa (ODS) je prezidentov krok zbytočný a skomplikuje situáciu partnerov v eurozóne. „Ja považujem ten krok pána prezidenta za zbytočný,“ povedal novinárom P. Nečas. Doplnok Lisabonskej zmluvy sa podľa neho nedotýka Českej republiky, ani ju k ničomu nezaväzuje. „Iba tým komplikujeme situáciu našim partnerom v eurozóne,“ dodal.

Podľa analytika České spořitelny Jana Jedličku bude mať blokovanie ratifikácie dodatku Lisabonskej zmluvy vplyv skôr na dôveryhodnosť Česka, než na činnosť ESM. „Vláda, parlament a prezident neťahajú za jeden povraz. To je obzvlášť nešťastné v čase jednania o rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020," upozornil.

V. Klausa vyzval na podpis vo štvrtok Senát. Predseda Senátu Milan Štěch (ČSSD) dnes na otázku ČTK odkázal, že žiadnu prezidentovu reakciu nedostal. Pri štvrtkovom schvaľovaní výzvy naznačil, že by sa Senát mohol obrátiť na Ústavný súd.

„Ja myslím, že (Klaus) povinnosť podpísať skôr má. Ale on si to možno nemyslia,“ povedal k prípadu ústavný právnik Jan Kysela. Problém je podľa neho v tom, že Lisabonská zmluva nie je typickou medzinárodnou zmluvou. Ak by ňou bola, na prezidenta by sa vzťahoval verdikt Ústavného súdu, podľa ktorého má prezident povinnosť zmluvu bezodkladne ratifikovať po súhlase oboch komôr parlamentu.

ESM má pomôcť krajine platiacej eurom preklenúť problémy s financovaním, ktoré by mohli ohroziť stabilitu eurozóny. Fond môže požičať až 500 miliárd eur.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP