Diskreditácia inak najpopulárnejšieho ústavného činiteľa na Slovensku je jediným nástrojom ako ukázať prezidentovi, aby pri komunikácii smerom k vláde brzdil. Informácia o tom, ako vládnym špeciálom prelietal medzi Bratislavou a Popradom, kde má rodinu, vyše tristo letov za takmer 800-tisíc eur, vyzerá ako dobrý tromf pre Smer či SNS. Treba otvorene povedať, že prezident tomu dopomohol.

Keď obviňuje Kaliňák

A. Kiska má voličov naprieč celým demokraticky ladeným politickým spektrom. Smeráci s národniarmi preto kalkulujú, že aj rozumnejší voliči môžu zneistieť pri počúvaní kritiky o lietaní domov za tridsaťtisíc eur mesačne.

Je fakt, že R. Kaliňák ponúkal prezidentovi lietadlo, pretože letka musí mať nalietané hodiny bez ohľadu na to, či berie so sebou pasažierov alebo nie. Že to nakoniec zneužil, vypovedá síce čo to o charaktere ministra, ale citlivejšiemu voličovi je to jedno.

Ten nepozná údaje, koľko by štát stálo lietanie bez prezidenta. Nevie sa, či hodiny nalietané s A. Kiskom sedia s plánom, ktorý musí prezidentská letka splniť. Nie je jasné, či by náklady boli rovnaké alebo nižšie. Verejnosť v stredu dostala len jednostrannú informáciu o cene prezidentových letov bez toho, aby poznala detailne vyčíslené ďalšie možnosti dopravy prezidenta do Popradu.

Voliča tiež nemusí zaujímať, prečo každý víkend musí A. Kiska letieť na opačný koniec krajiny, keď v Bratislave má aj pre svoju rodinu bývanie zabezpečené. Je to síce jeho právo. No na zasiatie pochybností to úplne stačí.

Prezieravejší prezident

Prezident Slovenskej republiky by tu pritom nemal byť na to, aby riešil, akým spôsobom sa má dopravovať z miesta na miesto. Bez ohľadu na to, či ide o súkromnú alebo pracovnú cestu. Je najvyšším ústavným činiteľom, jeho ochrana musí byť zabezpečená 24 hodín denne.

O dopravu prezidenta sa stará v prvom rade Úrad na ochranu ústavných činiteľov, ktorý spadá pod ministra vnútra. Keď teda R. Kaliňák efektne útočí na A. Kisku, že lieta za veľké peniaze, verejnosti tým vlastne hovorí, že on ako minister vnútra to doteraz odobroval. Neplatilo by to jedine v tom prípade, že prezident by dostal od jeho ľudí aj iné lacnejšie možnosti dopravy, ktoré by A. Kiska odmietol. To sa nestalo.

Platí, že ak prezident je politicky prezieravejší, s rizikom zaútočenia pre lety do Popradu od Smeru, musel vopred počítať. Najmä, ak ide o tému, ktorá sa už niekoľkokrát riešila aj v médiách. Aby sa vyhol podobnému útoku R. Kaliňáka a A. Danka, mohol sám iniciatívne prejaviť záujem, že mu ide o zodpovedné narábanie s verejnými financiami a nechať si Kaliňákovým úradom vypočítať ceny všetkých možností dopravy a následne sa podľa toho zariadiť. Tým papierom by dnes mohol s pokojom zakývať pred tvárami svojich kritikov.

Dôvod na znechutenie

Ale zarážajúcejšia na celom tomto spore je iná vec. Vysoko postavení členovia vlády využijú neprítomnosť prezidenta v krajine, aby na neho vytiahli priamo v parlamente diskreditujúce informácie. A to v čase, keď prebieha zápas o zrušenie Mečiarových amnestii a vedie sa debata o nezávislosti Ústavného súdu SR.

Existuje veľa možností, ako by mohli ľudia zo Smeru a SNS napadnúť A. Kisku. Vybrali si cestu, po ktorej zostáva pocit trápna. Len to dokazuje, ako stratili dotyk s realitou, keď sa snažia vytvárať dojem, že doprava prezidenta patrí medzi kľúčové témy slovenskej spoločnosti. Tá len dostala ďalší dôvod na znechutenie.