Nástupom do funkcie prezidenta sa A. Kiska stal osobou, ktorá reprezentuje účastníka týchto konaní, informoval poradca hlavy štátu Rado Baťo. “Ako účastník týchto konaní vyhlasujem, že nemám žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky a ani sa nestotožňujem s námietkami zaujatosti vznesenými bývalým prezidentom SR,” uviedol A. Kiska.

Prezident by zároveň privítal, aby Ústavný súd v oboch prípadoch bez zbytočného odkladu konal a rozhodol. Predsedníčka ústavného súdu na stretnutí odovzdala prezidentovi štátne vyznamenania, ktoré mu podľa zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky odovzdáva po tom, ako sa prezident ujme funkcie.

Jozefa Čentéša za kandidáta na post generálneho prokurátora po viacerých pokusoch zvolili poslanci 17. júna 2011. Keď ho bývalý prezident Ivan Gašparovič ani štyri mesiace po voľbe nevymenoval do funkcie, podal J. Čentéš 7. novembra 2011 sťažnosť na Ústavný súd, ktorý ju 9. novembra pridelil sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi. Jozef Čentéš doplnil svoje podanie 6. februára 2012. Namietal porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantovaného ústavou a Listinou základných práv a slobôd nečinnosťou prezidenta v súvislosti s jeho vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora.

Druhú sťažnosť podal Jozef Čentéš 3. januára 2013. Namietal, že bývalý prezident I. Gašparovič nevymenovaním sťažovateľa za generálneho prokurátora porušil jeho základné práva. Namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom.

J. Čentéš a vtedajší odporca I. Gašparovič postupne vzniesli námietky zaujatosti voči dvanástim z trinástich ústavných sudcov a došlo tak k patovej situácii. Odblokovať ústavný súd sa pokúsila vládnuca väčšina poslancov za Smer-SD vlani 30. apríla novelou zákona o organizácii a o konaní pred ústavným súdom. Novelu na ústavnom súde 21. mája napadla skupina 49 opozičných poslancov, označila ju za neústavnú a žiadala, aby Ústavný súd pozastavil jej účinnosť. Ten vlani 5. júna na neverejnom zasadaní pléna predbežne prerokoval návrh, prijal ho na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť novely. Ústavný súd potom dodatkom k rozvrhu práce zriadil tzv. nultý senát zložený z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Ivetty Macejkovej, ktorý má riešiť vznesené námietky zaujatosti.