„Vyjadrujem nádej, že zbrane v tomto konflikte už definitívne nahradí dialóg a dodržiavanie dohôd, že cudzí vojaci, ktorí boli a sú na Ukrajine bez jej súhlasu, odídu a že Ukrajina ako suverénny štát bude môcť kontrolovať svoju hranicu. Vedenie Ruskej federácie má nielen možnosti, ale aj podstatný diel zodpovednosti za to, či bude tento proces úspešný,“ povedal A. Kiska novinárom.
Prezident A. Kiska je spomedzi najvyšších slovenských politických predstaviteľov najväčším kritikom Ruska za jeho podiel na kríze na Ukrajine. A. Kiska na rozdiel od premiéra Roberta Fica alebo ministra zahraničia Miroslava Lajčáka obhajuje aj sankcie, ktoré na Moskvu uvalila EÚ v súvislosti s vývojom na Ukrajine.
„Spôsob, akým bol vlani v marci zabratý Krym a pripojený k Ruskej federácii, považujem za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenie princípov medzinárodného práva,“ uviedol slovenský prezident. Dodal, že išlo aj o porušenie ruského záväzku z roku 1994, keď sa Ukrajina zaviazala vzdať sa jadrových zbraní a Rusko, USA a Veľká Británia podľa neho sľúbili rešpektovať nemennosť ukrajinských hraníc.
S. Lavrovovi pripomenul, že na Slovensku nie sú terajšie udalosti na Ukrajine „nejakou vzdialenou teóriou geopolitiky“. Podľa A. Kisku sú u nás roky 1938 alebo 1968 „bolestnou súčasťou nedávnej histórie“.
Prezident zároveň povedal ruskému ministrovi zahraničných vecí, že „na Slovensku si uvedomujeme a so všetkou vážnosťou oceňujeme nezastupiteľnú úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. A že takto to aj zostane. Na Slovensku nie je žiaden záujem, nie sú tu predpoklady a ani žiadne tendencie, aby sme prekrúcali fakty našich dejín,“ uviedol A. Kiska po stretnutí so S. Lavrovom. Podľa slovenského prezidenta majú Slováci radi Rusko, ruskú kultúru aj umenie, a že „tento vzťah pretrváva napriek rozhodnutiam, ktoré urobili politickí lídri v minulosti alebo dnes“.
S. Lavrov po stretnutí s A. Kiskom pred novinárov neprišiel. Pred rokovaním šéfa ruskej diplomacie so slovenským prezidentom sa pred prezidentským palácom v centre Bratislavy zhromaždili dve skupinky ľudí. V jednej z nich, v ktorej bol aj opozičný poslanec Peter Osuský, aktivisti držali v rukách ukrajinské vlajky. Druhá skupinka vyjadrovala podporu Moskve.
Robert Fico na Slavíne so Sergejom Lavrovom. Zdroj: SITA/Ľudovít Vaniher
Udalosti druhej svetovej vojny sa už nesmú opakovať a nikto sa nesmie usilovať o dominanciu vo svete, povedal S. Lavrov na spomienkovej akcii na Slavíne, kde je pochovaných takmer sedemtisíc padlých, pri príležitosti 70. výročia oslobodení Bratislavy Červenou armádou, ktoré pripadá práve na 4. apríla.
Na slová šéfa ruskej diplomacie reagovali ľudia z davu pokrikom „Nechceme NATO“.
Na spomienkovej akcii sa zúčastnilo niekoľko stovák ľudí, ktorí potleskom a pokrikmi „Rossija“ ocenili prítomnosť S. Lavrova. Pri kladení vencov však na rozdiel od premiéra Roberta Fica a ďalších politikov chýbal prezident A. Kiska. Prezidentská kancelária reagovala, že hlava štátu na akciu nedostala pozvánku. Preto sa A. Kiska rozhodol uctiť si na Slavíne pamiatku vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy, spolu s primátorom hlavného mesta a predsedom Bratislavského samosprávneho kraja.
