Hovoril o tom, že chce pomôcť spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne. Prisľúbil, že svoje plány bližšie predstaví po novembrových komunálnych voľbách do konca tohto roka.

Vo svojom prejave sa vrátil nielen k svojmu celkovému pôsobeniu, ale aj k udalostiam posledných mesiacov – vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnému pádu vlády.

A. Kiska vysvetlil, že sa nikdy netajil, že rodinný život je pre neho veľmi dôležitý a nechce rodinu odsúvať na vedľajšiu koľaj. Vie, že sú ľudia, ktorí by si priali, aby sa o funkciu uchádzal opäť.

„Hoci som požiadal voličov o jeden mandát, mandát na päť rokov a nikdy som nehovoril o opätovnej kandidatúre, reprezentujem hodnoty a postoje mnohých ľudí, ktorí by si priali, aby som sa o funkciu prezidenta uchádzal opäť. Som si vedomý, že Slovensko potrebuje sebavedomú hlavu štátu, ktorá sa nebude báť postaviť za hodnoty modernej, slobodnej, demokratickej krajiny,“ povedal A. Kiska.

Jeho rozhodnutie neovplyvnila len rodina, ale aj niečo iné – nepresvedčivá a arogantná reakcia vlády na vraždu J. Kuciaka a M. Kušnírovej, ktorá vyvolala najväčšiu krízu dôvery v dejinách moderného Slovenska.

Zopakoval, že považoval a považuje za správne, že v tejto situácii išiel na hranu ústavy. Pripomenul, že nikdy nevolal po posilnení právomocí prezidenta. Jedným z hlavných dôvodov, prečo pred piatimi rokmi kandidoval, bolo vrátiť dôveru občanov v inštitút prezidenta a vytvoriť konštruktívnu protiváhu vládnej moci.

Snaží sa podľa svojich slov prispievať k tomu, aby politici plnili svoje sľuby a riešili problémy ľudí. Spomenul zdravotníctvo, školstvo, políciu či spravodlivosť.

„Zapojil som sa do politických sporov, ktoré som považoval za dôležité pre formovanie charakteru tejto krajiny. Tieto rozhodnutia neľutujem,“ pokračoval s tým, že vždy je dôležité postaviť sa za demokratické, európske a spravodlivé Slovensko.

Súčasť jednej politickej éry

V niektorých oblastiach Slovensko podľa neho príliš dlho stojí na jednom mieste, veľká časť nostalgicky spomína na minulosť, pretože ich nikto nedokázal nadchnúť pre súčasnosť a ponúknuť im obraz lepšej budúcnosti.

„V úrade prezidenta som sa stal súčasťou konca jednej politickej éry. Udalosti posledných mesiacov vyústili do pádu vlády a osobitne do ukončenia pôsobenia dlhoročných, v minulosti vo svojich pozíciách nedotknuteľných politikov,“ povedal A. Kiska s tým, že táto éra bola aj konfrontačná a bolo v nej množstvo zápasov a emócií.

A. Kiska tvrdí, že vždy konal na základe vnútorného presvedčenia, v súlade s jeho vedomím a svedomím. Prezident si je takisto vedomý, že nemá len prívržencov, pripúšťa, že niektoré jeho rozhodnutia zanechali negatívne emócie a vie, že časť verejnosti si myslí, že sa zapojil do politických súbojov. Bude podľa neho lepšie, ak si úrad prezidenta neponesie tieto konfrontácie.

Viac po voľbách

„Slovensko nie je rovnakou krajinou, akou bola pred vraždou,“ povedal ďalej prezident s tým, že otrasná vražda J. Kuciaka a M. Kušnírovej odhalila, aké dôsledky môže mať „zlyhávajúci štát a skorumpovaná vládna moc“.

Myslí si, že verejnosť teraz už nemieni tolerovať neporiadok a nespravodlivosť. Ľudia nechcú iba zmenu vlády, ale zmenu štýlu vládnutia, a to zásadnú zmenu. Cíti osobnú zodpovednosť, aby tejto zmene pomohol.

„Politický zápas, ktorý som začal v roku 2014, nepovažujem za skončený. Budem premýšľať, ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti, aby som aj po skončení v úrade prispel k začiatku novej politickej éry na Slovensku, aby som pomohol spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne,“ dodal A. Kiska s tým, že viac k tomu povie po komunálnych voľbách.

Prezident A. Kiska už 12. apríla 2017 na svojom Facebooku oznámil, že nezaloží politickú stranu, nebude kandidovať do Národnej rady SR a nemá záujem ani o funkciu predsedu vlády. „Nebudem zakladať politickú stranu. Nebudem kandidovať do parlamentu. A pravdaže ani neuvažujem o funkcii premiéra,“ povedal pred viac ako rokom vo videu.

Vtedy takisto prisľúbil, že to, či sa bude alebo nebude ako nestranícky kandidát opätovne uchádzať o dôveru voličov, oznámi do septembra tohto roka. Prezidentské voľby budú v marci 2019.

Žiaden výraznejší kandidát zatiaľ známy nie je, koaličné strany Smer, SNS a Most-Híd tvrdia, že postavia vlastného kandidáta alebo kandidátku. Očakáva sa, že vlastného prezidentského kandidáta budú mať aj opozičné SaS, OĽaNO či KDH.