Ako sa ďalej píše v tlačovej správe o liste hlavy štátu členom zákonodarného zboru, „amnestované a nepotrestané boli také závažné zločiny, ako bolo zavlečenie syna prezidenta SR a vražda občana nášho štátu zosnovaná a vykonaná štátnym aparátom. Rovnako tak zostalo nepotrestané pošliapanie ústavného práva občanov zúčastniť sa na referende“.
A. Kiska zároveň pripomína, že národná rada v minulosti prijala také zmeny Ústavy SR a aj Trestného poriadku, ktorých cieľom bolo zaistiť, aby sa podobné rozhodnutia nemohli opakovať.
„Inými slovami, najvyšší ústavodarný a zákonodarný orgán v Slovenskej republike uznal právnu a tým aj morálnu zvrátenosť takto udelených amnestií,“ zdôraznil prezident. Podľa neho je potrebné ústavne vytvoriť predpoklady, aby sa nebránilo potrestaniu zločincov a aby sme mohli obete ich zločinov účinne odškodniť.
Prezident nemá právo ústavodarnej a zákonodarnej iniciatívy a po verdiktoch Ústavného súdu SR je tiež zrejmé, že nemôže svojimi rozhodnutiami udelené amnestie spätne zrušiť, pripomína sa v tlačovej správe.
Ako však píše prezident v liste poslancom, „cítim však povinnosť požiadať vás aspoň takouto formou, aby ste ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti“, uviedol v liste poslancom NR SR A. Kiska. A zdôraznil, že to „dlhujeme sami sebe, právnemu štátu, úsiliu obnoviť dôveru v spravodlivosť v našej krajine“.
Poslanec za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) a jedna z osobností novembra 1989 Ján Budaj vo štvrtok 17. novembra, na výročie začiatku tzv. nežnej revolúcie vyzval premiéra Roberta Fica, aby reagoval na výzvy predkladateľov zrušenia Mečiarových amnestií.
Tie označil za jednu z najväčších škvŕn na demokracii v novodobej histórii našej krajiny. Návrh budú poslanci riešiť už na najbližšej schôdzi parlamentu, pričom J. Budaj našiel širokú podporu a spolu s ním sa pod návrh podpísalo viac ako 50 predkladateľov.
