Západ tento krok považuje za zastierací manéver pre test raketovej technológie, s ktorou by mohla Severná Kórea ohroziť napríklad Spojené štáty.
Balistické raketové technológie s dlhým doletom má KĽDR od OSN zakázané. Soul a Washington podľa agentúry AP krátko po vypustení rakety informovali, že v reakcii na silnejúcu vojenskú hrozbu zo strany KĽDR zahája rokovanie o rozmiestnení americkej proriraketovej obrany v Južnej Kórei.
Spojené štáty chcú umiestniť v Južnej Kórei moderný mobilný protiraketový systém THAAD (Terminal High Altitude Area Defence). Tento obranný systém ničí nepriateľské rakety v poslednej fáze ich letu, len asi minútu pred zásahom predpokladaného cieľa.
Raketa bola podľa japonskej televízie NHK vypustená približne 1:30 SEČ. Jej dráha smerovala podľa plánu južným smerom, nad juhojaponským súostrovím Rjúkjú. Japonský premiér Šinzó Abe označil krok Pchjongjangu za „absolútne neprijateľný“, juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje povedala, že ide o „neodpustiteľnú provokáciu“.
Diplomati z OSN informovali, že Spojené štáty, Japonsko a Južná Kórea požiadali po správe o vypustení rakety o mimoriadne zasadnutie Rady bezpečnosti. Zasadnutie sa má uskutočniť ešte v nedeľu v ústredí OSN, tvrdia nemenovaní diplomati agentúre Reuters.
V budúcnosti viac satelitov
Minister zahraničia USA John Kerry povedal, že Spojené štáty budú s Radou bezpečnosti spolupracovať na opatreniach, ktoré by KĽDR prinútili sa z vypustenia zakázanej rakety zodpovedať.
Úrad generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna označil krok KĽDR za „hlboko odsúdeniahodný“ a vyzval Pchjongjang, aby „svoje provokatívne akcie zastavil“.
Televízia NHK uviedla, že prvá odpadávajúca časť rakety spadla do Žltého mora, asi 150 kilometrov od západného pobrežia Kórejského polostrova, ďalšia asi 250 kilometrov západne od kórejského pobrežia a posledná 200 kilometrov južne od Japonska do Tichého oceánu. Japonská vláda informovala, že nič z odpadu po rakete nespadlo na japonské územie.
Strategické velenie amerických ozbrojených síl potvrdilo, že raketa vstúpila do kozmu a juhokórejské ministerstvo obrany uviedlo, že raketa vypustila na obežnú dráhu satelit. Niektoré skoršie správy naznačovali, že plán vypustenia satelitu komunistickej krajine nevyšiel.
KĽDR v predchádzajúcich dňoch upozornila OSN, že medzi 7. a 24. februárom vyšle na obežnú dráhu satelit určený na pozorovanie Zeme. Severokórejská televízia v nedeľu uviedla, že satelit vypustený na rozkaz vodcu Kima Čong-una obieha Zem po 94 minútach a že v budúcnosti bude mať KĽDR v kozme viac satelitov.
Preventívny úder
Americká bezpečnostná poradkyňa Susan Riceová označila severokórejský program rakiet a jadrových zbraní za hrozbu pre americké záujmy a bezpečnosť niektorých najbližších spojencov USA a za „flagrantné porušenie rezolúcie Rady bezpečnosti OSN“.
Vyhlásila, že Washington urobí všetky potrebné kroky na svoju obranu, a vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby Pchjongjangu ukázalo, že jeho „nezodpovedné kroky musia mať závažné následky“.
Na vypustenie rakety reagovali aj republikánski kandidáti na prezidenta, ku ktorým sa správa doniesla vo chvíli, keď začali svoju zatiaľ poslednú televíznu debatu. Niektorí z nich vyzvali k posilneniu protiraketovej obrany USA. Jeb Bush povedal, že by použil proti KĽDR preventívny úder, pokiaľ by to bolo potrebné v záujme zachovania bezpečnosti USA.
Komentár štátnej čínskej tlačovej agentúry Nová Čína naopak vyzýval k pokoju a ku krokom, ktoré by zabránili ďalšiemu zhoršeniu situácie. Peking je hlavným spojencom Pchjongjangu, má ale pripomienky voči jeho jadrovému programu.
KĽDR začiatkom januára oznámila, že úspešne zvládla skúšku miniaturizovanej vodíkovej bomby. Odborníci sa zhodujú, že Pchjongjang skutočne spravil štvrtý jadrový test, pochybujú ale, že išlo o vodíkovú pumu.
KĽDR naposledy vypustila raketu dlhého doletu v roku 2012, kedy raketa Unha-3 vyniesla zo základne Sohe na severozápade krajiny na obežnú dráhu pozorovaciu družicu. Západ to odsúdil ako zakázaný test severokórejských raketových technológií.
