Nemecko bolo dlho považované za dominantné ekonomické centrum Európy. Dnes čelí hrozbe deindustrializácie a koaličným otrasom, ktoré môžu politicky zničiť kancelára Olafa Scholza. Minister financií spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko Danyal Bayaz upozorňuje, že krajina premrhala „dividendu globalizácie“, ktorú si mohla užívať v uplynulých 15 rokoch. Počas obdobia nízkych úrokových sadzieb Nemci zanedbali verejné investície. Teraz, pod tlakom drahých energií, ostrej konkurencie z Číny a možných obchodných bariér z USA, D. Bayaz varuje, že nemecký hospodársky model je „v rozklade“.
Posledným veľkým úspešným startupom bola softvérová spoločnosť SAP, ktorá vznikla v roku 1972. V počte startupov s hodnotou nad jednu miliardu dolárov, tzv. jednorožcov, Nemecko zaostáva. Má ich len 15-násobne viac ako Estónsko, hoci má 60-krát viac obyvateľov.
Nemecký priemysel, vedený malými a strednými podnikmi (Mittelstand), sa zameriaval na postupné inovácie. Tento prístup však nezvládol technologické šoky, akým bol nástup elektromobilov. Tesné väzby medzi podnikmi, bankami a politikou viedli k pohodlnosti a odmietaniu reforiem, píše The Economist. Prísne fiškálne pravidlá spôsobili chátrajúcu infraštruktúru – hrdzavejúce mosty, zastarané školy a meškajúce vlaky. Exportný model, ktorý istý čas prinášal vysoké zisky, sa stal Achillovou pätou Nemecka, keď sa globalizačné trendy začali meniť.
Odlev kapitálu z Nemecka sa zrýchlil za Scholza. Manko 650 miliárd eur zrejme zväčší Trump
Ekonomické ukazovatele tomu zodpovedajú. Rast reálneho HDP stagnuje od pandémie a prognózy neprinášajú výrazne lepšie vyhliadky. Najväčší európsky výrobca automobilov Volkswagen plánuje prvé uzatváranie tovární v 87-ročnej histórii. To by mohlo ohroziť až 30-tisíc pracovných miest. Miera nezamestnanosti, hoci stále nízka, postupne rastie.
Priemyselná produkcia od roku 2018 klesá, a to rýchlejšie než v iných krajinách Európskej únie, najmä v energeticky náročných sektoroch ako výroba ocele. Objednávky stagnujú a investície sa odkladajú alebo smerujú do zahraničia. K starnutiu populácie a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily sa pridáva byrokracia, ktorá ekonomiku podľa výpočtov Ifo Inštitútu v Mníchove ročne stojí 146 miliárd eur.
S blížiacimi sa voľbami a neistou budúcnosťou kancelára O. Scholza je jasné, že Nemecko stojí pred nevyhnutnosťou zásadných zmien. Krajina, ktorá sa kedysi považovala za motor európskej ekonomiky, teraz čelí výzvam, ktoré si budú vyžadovať nielen reformy, ale aj zásadnú transformáciu hospodárskeho modelu.