Slovensko v ostatných desaťročiach stratilo množstvo kvalifikovaných ľudí. Z vedy, výskumu, z najrozličnejších profesií, zo zdravotníctva. Brániť odborníkom cestovať, samozrejme, nemá zmysel.
No treba sa snažiť, aby sa buď po čase vracali späť, alebo na ich miesta prichádzali vzdelaní cudzinci. Uplynulých pár mesiacov dáva dôvod na mierny optimizmus. No šanca na pozitívnu zmenu je krehká.
Alexander Rosa a Martin Niepel sú matematici. Prvý sa upísal kombinatorike, druhému učarovala geometria a topológia.
Obaja hľadali možnosti uplatnenia v zahraničí. A zhodou okolností sa obaja stretli na McMasterovej univerzite v kanadskom Ontariu. No ich príbehy delí priepasť desaťročí.
Líšia sa pohnútkami odchodu zo Slovenska. Niekdajšieho PhD. zo Slovenskej akadémie vied A. Rosu v roku 1969 vyhnal totalitný režim.
Talentovaný a v medzinárodných súťažiach úspešný absolvent Univerzity Komenského M. Niepel zasa koncom 90. rokov využil možnosti, ktoré sa vynorili po páde železnej opony. Naplno, lebo do Kanady prišiel z vychytenej americkej univerzity v Princetone, kde absolvoval doktorandské štúdium.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
- 70054>Optimisti, vedci a zdravotníci
- 70087>Vzdelaní v pohybe
Dvaja slovenskí matematici predstavujú dve stránky odlevu mozgov. Prvý reprezentuje generáciu odborníkov, ktorých Slovensko väčšinou definitívne stratilo.
I keď napríklad A. Rosa väzby s domovinou nikdy úplne nepopretŕhal. Rodákom sa snaží pomáhať, napríklad tým, že vedcom a študentom sprostredkúva kontakty a pobyty v krajine javorových listov.
Príklad M. Niepela zasa hovorí za budúcu elitu, vďaka ktorej má Slovensko šancu desaťročia zaostávania za vyspelým Západom. No je to krehká nádej, ktorú môže ľahko stratiť.
M. Niepel sa po siedmich rokoch vracia na svoju alma mater do Bratislavy, aby tam bádal i prednášal. Napriek odporúčaniam niektorých známych, aby ostal v zámorí, lebo inak stratí kontakt s vedeckou špičkou za oceánom.
„Zrejme jeden matematik a možno pár teoretických fyzikov,“ rozmýšľa nahlas o počte kolegov, s ktorými bude môcť na Slovensku diskutovať o svojom výskume. A utešuje sa, že z Bratislavy do okolitých krajín za ďalšími odborníkmi z brandže nie je ďaleko.
Brain drain.
![Kedy sa zastaví odlev mozgov](https://dam.nmhmedia.sk/image/53711f11-11a3-4d53-8ee5-ff50b1581815_dam-urlb1goty.jpg/1024/0)
Výraz únik mozgov (po anglicky brain drain) sa používa od 50. rokov minulého storočia. Vymysleli ho vo Veľkej Británii, kde sa v tom čase začal exodus špičkových vedcov za lepšími pracovnými podmienkami a vyššou životnou úrovňou do USA a Kanady. Odvtedy sa definícia brain drainu rozšírila na profesie, ktoré vyžadujú vysokoškolský titul. A stal sa z neho celosvetový fenomén.
Nevynechal ani krajiny socialistického bloku, v ktorých sa o odchod kapacít postarala i nespokojnosť s politickou situáciou a osobné perzekúcie. Čísla o ich počte za spoločný štát Čechov a Slovákov neexistujú, no napríklad Poľsko v 80. rokoch minulého storočia podľa odhadov Európskej komisie stratilo najmenej milión ľudí, mnohých s vysokou kvalifikáciou. A čím dlhšie v zahraničí žijú, tým je menej pravdepodobné, že sa vrátia.
Celosvetový dopyt po vzdelaných a talentovaných oživila globalizácia. Zintenzívňuje ho konkurencia či technologický boom. Skúsených i nádejných vedcov a intelektuálov sa snažia prilákať vládne agentúry, univerzity, komerčné firmy. Napríklad M. Niepel v Princetone získal také štipendium, že si nemusel privyrábať a v pokoji sa mohol venovať výskumu. „Univerzita si dala záležať, aby jej doktorandi mali dobré podmienky,“ spomína. Finančná istota je len začiatok. Ešte väčší význam pre začínajúceho vedca malo prostredie. Na Slovensku diela špičkových svetových matematikov nanajvýš čítal, v Amerike chodil na ich prednášky, rozprával sa s nimi.
Do cudziny a biznisu.
M. Niepel k uniknutým slovenským mozgom nepatrí. Zatiaľ. Na Slovensko sa, aspoň nateraz, vrátil. Koľko je takých ako on a koľkí jemu podobní zostávajú v zahraničí, žiadna štatistika neprezradí. Systematicky zbieraných faktov o vysokoškolsky vzdelaných migrantoch a o vedcoch špeciálne je poskromne. A tie dostupné hovoria pesimistickým tónom.
Dosiaľ najpodrobnejší a najrozsiahlejší kvalitatívny prieskum o migrácii slovenských vedcov, čiže tých najlepších mozgov, vznikol v roku 1997 na objednávku Európskej komisie v agentúre Focus.
A keď bruselskí analytici zhrnuli čiastkové správy za jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy, zostavili pochmúrnu publikáciu. Atmosféra vo vedeckých kruhoch v bývalom ostbloku mala v polovici 90. rokov k optimizmu ďaleko. Vedu a výskum zasiahli reformy, prepúšťalo sa, rozpočty klesali alebo stagnovali. A vedci si mohli gratulovať, ak ich mzdy dosahovali aspoň priemer v národnom hospodárstve.
Nečudo, že z univerzít a akadémií odchádzali. Zo zahraničných destinácií lákalo Slovákov najmä Česko, USA a Nemecko. Najväčší únik mozgov zažili prírodné vedy, v ktorých pôsobilo sedem z desiatich slovenských vedeckých emigrantov. „V deväťdesiatych rokoch sa rozbehli rôzne výmenné pobyty a granty. Škola mala zrazu o polovicu menej vedcov a pedagógov,“ hovorí prorektor Slovenskej technickej univerzity (STU) pre vedu Robert Redhammer. Z jeho ročníka najprv na škole zotrvali dvanásti. Napokon ostal sám.
Ešte viac než za hranice sa z akademickej pôdy odchádzalo do domácej komerčnej sféry. Biznis v tom čase absorboval desaťkrát viac vedcov ako cudzina. Podnikať sa nebáli ani sami akademici. Napríklad hŕstka ľudí z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU založila úspešnú IT firmu Datalan.
Obdobne zo žilinského Výskumného ústavu výpočtovej techniky odišli zakladatelia celej infokomunity na severe Slovenska – firiem Emtest, Esmo, Hour, Inseco, Ipesoft, Prosoft, Soflab či Varias.
Zatiaľ v mínuse.
Aktuálnejšie dáta o úniku mozgov zo Slovenska obsahuje štúdia Svetovej banky z roku 2004. Výrazné pozitívne zmeny oproti minulosti nepriniesla. Keď analytici na základe údajov z prelomu tisícročí s nevyhnutnou dávkou nepresnosti určili prílev a odlev vysoko kvalifikovaných pracovných síl, Slovensko opäť skončilo v mínuse.
Imigranti jednoducho nedokázali zaplátať dieru po vzdelaných Slovákoch, ktorí odišli za hranice. Úbytok mozgov Svetová banka vyčíslila na jedno percento slovenských obyvateľov v produktívnom veku. Podobne skončili Poliaci a Maďari.
Naopak, Česko sa za necelých desať rokov samostatnosti prepracovalo do čiernych čísel. Na rozdiel od Slovenska tam prichádzali vzdelanejší cudzinci, mali medzi sebou väčšie percento absolventov univerzít ako sami Česi doma. Ako sa na pozitívnom vývoji na západ od rieky Moravy podieľali Slováci, to štúdia Svetovej banky neanalyzuje.
Tak či onak, únik mozgov sa prejavuje na vývoji ekonomiky. V Slovenskej akadémii vied skúsili vypočítať ako. Vychádzali z faktu, že v rokoch 1994 až 2002 každoročne odchádzalo sedemtisíc vysokoškolsky vzdelaných ľudí. A došli k záveru, že keby ostali na Slovensku, výsldok ich práce by k hrubému domácemu produktu krajiny pridal ročne navyše 0,6 percentného bodu.
Takže priemerný rast HDP by nedosahoval 4,2 percenta, ale 4,8 percenta. Pravda, je otázka, či by všetci absolventi škôl našli na Slovensku prácu adekvátnu ich vzdelaniu a s takou pridanou hodnotou, ako predpokladá SAV.
Zmena na dosah.
To, že sa ľudia ako M. Niepel ani do jednej z analýz o úniku mozgov nedostali, môže v budúcnosti priniesť dobré správy. Slovenské vedecké kruhy v poslednom období hlásia opatrnú zmenu kurzu. Ľudia z univerzít a akadémie vied síce odchádzajú, no niektorí sa vracajú späť. Okrem toho, pár pracovísk dokáže prilákať vedcov a doktorandov zo zahraničia, ktorí odídencov nahrádzajú. Komunikácia s cudzinou sa takisto postupne rozvíja, rovnako možnosti získať granty.
Únik a prílev mozgov | |||
(2000, %) | |||
Absolventi VŠ medzi imigrantmi |
Absolventi VŠ v domácej populácii |
Výsledok migrácie | |
Slovensko |
9,9 |
11,6 |
-1,1 |
Česko |
14,5 |
10,8 |
0,4 |
Poľsko |
14,0 |
11,1 |
-1,4 |
Maďarsko |
21,7 |
12,0 |
-1,0 |
OECD |
35,4 |
27,6 |
1,6 |
EÚ-15 |
23,1 |
18,6 |
-0,1 |
Pozn.: Výsledok migrácie predstavuje rozdiel medzi imigrantmi a emigrantmi v pomere k obyvateľom v produktívnom veku | |||
PRAMEŇ: Svetová banka |
Podobný pocit ako viacerí oslovení vedci a postdoktorandi má odborník na regionálnu politiku a migráciu z Univerzity Komenského Boris Divinský. V štúdii o slovenskej migrácii dáva za pravdu tým, ktorí ostatné dva roky hovoria o zvýšenom príleve vzdelaných cudzincov zo Západu na Slovensko.
Časť z nich prinášajú zahraniční investori. Personalisti hovoria optimisticky aj o návrate Slovákov. Ako dôkaz ukazujú menoslov zamestnancov, ktorých pritiahli zvonku. Jediný sektor, o ktorom nikto nič pozitívne nehovorí, je zdravotníctvo.
Na druhej strane, štatistiky obsahujú skreslenia. Ak slovenský inžinier taxikárči vo Veľkej Británii, tamojšie štatistiky ho vedú ako slovenského taxikára. Pre írske úrady je slovenský vysokoškolák. Či pracuje vo výskume alebo preváža ľudí v taxíku, sa zistiť nedá.
Okná v slovenských databázach našiel aj B. Divinský. Z oficiálnych domácich dát má Slovensko už roky kladný rozdiel medzi imigrantmi a emigrantmi, no údaje z krajín, kam Slováci odchádzajú, hovoria o inom. Emigrantov zo Slovenska evidujú zhruba desaťnásobne viac. Takže kladné migračné saldo je iba číry mýtus, konštatuje B. Divinský.
Už aj USA.
![Kedy sa zastaví odlev mozgov](https://dam.nmhmedia.sk/image/18aa9e4b-61fd-458e-a1d3-e9afb4ddf804_dam-urlohbvrh.jpg/1024/0)
O úniku mozgov sa rozpráva po celom svete. Horlivo sa ho snažia opísať a kvantifikovať výskumníci, nástojčivo ho spomínajú politici. Najmä v Európe, lebo starý kontinent naďalej zostáva kľúčový „dodávateľ“ vzdelancov pre USA. Hoci v absolútnych číslach sa jeho význam znižuje.
Po sprísnení imigračných pravidiel po teroristických útokoch na New York a Pentagón začínajú o odleve elít hovoriť sami Američania. Vydávajú podstatne menej víz pre vzdelanú pracovnú silu než pred 11. septembrom 2001. Iba na pohovor o ich udelení sa napríklad na americkom konzuláte v indickom Chennai čaká viac ako štvrť roka, ilustruje týždenník The Economist.
„Neúspešní žiadatelia o víza sa vracajú domov. Ak nemôžu žiť americký sen, založia si firmu inde,“ varoval úrady predseda predstavenstva spoločnosti Sun Microsystems Scott McNealy.
Američania sa obávajú, že šikovní a talentovaní začnú odchádzať. Matematici objavujú čaro Britských ostrovov. Číňania v Amerike zatiaľ čakajú, kedy ich vláda splní sľub a vybuduje sto univerzít so špičkovým výskumom a špičkovými podmienkami. Plán zvyšovať platy mladým výnimočným vedcom prezentoval aj ruský prezident Vladimir Putin.
Pravda, nie vždy a všade je situácia taká čierna, ako sa zvykne opisovať. Napríklad držiteľ Nobelovej ceny za medicínu austrálsky profesor Peter Doherty pred pár rokmi dramaticky komentoval vývoj v rodnej krajine.
No presné štatistiky odhalili, že Austrália síce o vzdelaných ľudí prichádza, no oveľa viac ich prijme. Takže na migrácii vzdelaných za ostatné desaťročie profituje. Austrálski výskumníci predpokladajú, že podobne je to s katastrofickými scenármi o odleve mozgov v podaní politikov a vedcov z Nemecka.
V každom prípade, výskumníkom neostáva väčšinou nič iné, iba predpokladať, lebo o úniku mozgov vyčerpávajúce medzinárodné dáta chýbajú. Globálna migrácia a presun vysoko vzdelaných ľudí obzvlášť sú na spoľahlivé a porovnateľné štatistiky skúpe.
Detailne si ich meria len hŕstka krajín, metodiky sa výrazne odlišujú. O pohybe mozgov dovoľujú povedať iba to, že vo vyspelých štátoch OECD sa z dlhodobého odlevu mení na cirkuláciu. Čiže elity z univerzít a laboratórií vo veľkom cestujú na kratšie pobyty, firmy posielajú manažérov a špecialistov na časovo limitované medzifiremné stáže.
Ilustračné foto – PROFIMEDIA.CZ