Ignorancia Američanov k zvyšku sveta je terčom mnohých vtipov, menej zábavne už znie fakt, že podľa prieskumov až pätina dospelých obyvateľov USA verí tomu, že svet stvoril Boh. Pár južanských štátov dokonca už dokázalo dať inteligentný dizajn aj do školských osnov.

Slovensko možno čakajú prezidentské debaty, no USA vo februári žili debatou o tom, či je pravdivejšou evolučná teória alebo či svet, tak ako ho poznáme, stvoril Boh v plnej dokonalosti pred 6-tisícmi rokmi.

Za prvým názorom stojí vyše storočie argumentov, za tým druhým Biblia, v ringu sa stretli popularizátor vedy Bill Nye a zakladateľ múzea stvorenia Ken Ham. To je, ako keby sa Jiří Grygar pustil do serióznej debaty s „vesmírnym človekom“ Ivom Bendom o podstate všehomíra.

To, že sa debate venovalo veľa mediálneho priestoru – obaja oponenti podrobne vysvetlili svoje pohnútky – len svedčí o tom, že zdravý rozum nevíťazí automaticky. Už len samotný fakt, že kreacionisti mladej Zeme – tak sa stúpenci Kena Hama nazývajú – dokážu získať široký priestor a podporu, je znepokojujúci.

Kedy Boh stvoril zem, kto rozumie mysleniu a storočná cesta Argentíny z výslnia k bankrotom

Zdroj: SITA / AP

Daniel Kahneman, otec behaviorálnej ekonómie, je človek, ktorý nepasuje do žiadnej škatuľky. Hoci je psychológ, dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. A jeho kniha Thinking Fast and Slow, ktorá zhŕňa 40 rokov jeho práce, sa stala bestsellerom napriek tomu, že nejde o žiadne ľahké čítanie (recenziu priniesol aj TREND).

Britský The Observer zhrnul pohľady viacerých psychológov a ekonómov na dielo D. Kahnemana, medzi respondentmi sú napríklad Steven Pinker či autor Čiernej labute Nassim Taleb. Je fascinujúce sledovať, koľko dôležitých teoretických konceptov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou mdoernej ekonómie, má na svedomí jeden človek.

Kedy Boh stvoril zem, kto rozumie mysleniu a storočná cesta Argentíny z výslnia k bankrotom

Daniel Kahneman pri odovzdávaní Prezidentskej medaile v roku 2013 Zdroj: SITA / AP

Amazon – rýchly, lacný, celosvetovo dostupný. Zákazníci ho zbožňujú pre nízke ceny. Prináša ale rovnaké výhody aj pre trh s knihami? Odpoveď hľadá George Packer v magazíne New Yorker a postupne odhaľuje, ako zásadne zmenila jediná firma celosvetový trh nielen s knihami – autorov zmenila na vydavateľov, vytlačila z trhu distribútorov a zmenila aj samotný spôsob, akým ľudia čítajú. Dlhé a pútavé. Komu nestačí, kniha Brada Stonea The Everything Store preskúmava Amazon a jeho vplyv do ešte väčšej hĺbky.

A ešte raz New Yorker: crowdfunding nie je nič iné než sexi termín pre podporovanie činností, ktoré ľudí bavia. Prečo sa teda nezbaviť klasického modelu umelca, ktorý po nociach nalieva v baroch, aby sa cez deň mohol venovať múzam? Veď nakoniec, renesancia bola plná boháčov, ktorí financovali kvalitných umelcov. V dnešnej prepojenej dobe môžu úlohu jedného boháča prevziať tisícky fanúšikov.

Pred sto rokmi – než vypukla prvá svetová vojna – patrila Argentína medzi najbohatšie krajiny sveta. The Economist pátra po dôvodoch, prečo zmizla z výslnia do temných vôd sústavných bankrotov a kríz. V skratke: stavila na nesprávne kone. A nepomohol ani Perónov fašizmus, aj keď muzikál Evita o ňom hovorí oveľa pozitívnejšie.

Kedy Boh stvoril zem, kto rozumie mysleniu a storočná cesta Argentíny z výslnia k bankrotom

Zdroj: SITA / AP

Kniha týždňa

Kniha na tento týždeň: úprimne, ekonómovia sú väčšinou pekní suchári. Sedia na školách a v inštitútoch, píšu štúdie plné čísel, rovníc a grafov a do noci sliepňajú nad Excelovskými tabuľkami. Novinárka Nina Munk sa rozhodla trochu pozmeniť tento pohľad a napísala profesný životopis Jeffreyho Sachsa – ekonóma Svetovej banky, ktorý sa stal poradcom viacerých vlád.

Jeho cieľ? Ukončiť svetovú chudobu, sám o tom nakoniec napísal knihu The End of Poverty. Jeho profesný životopis The Idealist je skvelé čítanie o tom, ako sa dajú teoretické poučky previesť do praxe – a ako zásadne dokážu zmeniť svet.

Kedy Boh stvoril zem, kto rozumie mysleniu a storočná cesta Argentíny z výslnia k bankrotom

The Idealist