Proti zvyšovaniu minimálnej mzdy sa používa štandardný argument: vyššia cena práce zabíja pracovné miesta a zvyšuje podnikateľom náklady na zamestnanie nového človeka. Najnovšia štúdia z dielne washingtonského Inštitútu pre ekonomickú politiku (Economy Policy Institute) tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť aj k presne opačnému efektu – zvyšovaniu ekonomickej aktivity a tvorbe pracovných miest.
Tisíce nových pracovných miest
Inštitút tvrdí, že rastom minimálnej mzdy sa v americkej ekonomike vytvorí dodatočných 85-tisíc pracovných miest. Ako je to možné? Ekonómovia vychádzali z reality načrtnutej v štúdii z februára tohto roka, podľa ktorej vyššia minimálna mzda vedie k čiastočnému obmedzeniu počtu odpracovaných hodín.
V nej ekonóm John Schmitt z Centra ekonomických a politických štúdií (Center for Economic and Policy Research) prišiel na zaujímavý pomer - ak štát zvýši minimálnu mzdu o 20 percent, redukcia odpracovaných hodín zo strany podnikateľa bude len 10 percent.
Predstavte si teda brigádnika na čiastkový úväzok, ktorý týždenne odpracuje 20 hodín, po zvýšení minimálnej mzdy odpracuje už len 18 hodín, ale v čistom zarobí nakoniec o osem percent viac.
Práve na tejto realite založil svoje vedecké výsledky aj v úvode spomínaný Inštitút pre ekonomickú politiku. Ten tvrdí, že rast minimálnej mzdy sa správa ako v ekonomike ako dodatočný stimul. Kľúč k úspech je postavený na nižšej a strednej triede, ktorá míňa na uspokojenie základných potrieb zo svojho platu percentuálne viac ako bohatí.
Ak týmto vrstvám obyvateľstva firmy pridajú aj na plate, zvýšia sa ich spotrebiteľské výdavky, čo môže posilniť spotrebu (základ pre rast HDP) a vytvoriť extra pracovné miesta.
Z prepočtov inštitútu vyplýva, že ak by sa plat zdvihol na spomínaných 10,10 dolára na hodinu, náklady zamestnávateľov by sa síce zvýšili o 35 miliárd dolárov, ale ekonomická aktivita by si - v teórii - prilepšila o 22 miliárd dolárov, čo by mohlo viesť k vzniku až 85-tisíc pracovných miest.
Inflácia je nepodstatná
Do ekonomického modelu boli zarátané aj možné straty pracovných miest a inflácia. Expertka na pracovný trh Sara Lemosová z University of Leicester vypočítala, že 10-percentné zvýšenie minimálnej mzdy zvýši ceny potravín o štyri percentá a v celkovej inflácií sa dopad prejaví rastom cien o 0,4 percenta.
Analýzu dopadu na pracovný trh v auguste tohto roka vypracovali aj ekonómovia z chicagského Fedu Daniel Aaronson a Eric French. Tvrdia, že spotreba sa rastom minimálnej mzdy v USA síce zvýši až o 28 miliárd dolárov, ale ekonomický stimul bude trvať len do jedného roka, kým sa ekonomika neprispôsobí.
Zaujímavý pohľad na minimálnu mzdu má aj týždenník The Economist. Ten si myslí, že ak minimálna mzda nie je vysoká, neškodí ani firmám a už vôbec zamestnancom. Pretože na rozdiel od trhu práce v učebnici na skutočných trhoch dokonalá konkurencia nepanuje.
Keďže zamestnanci, ktorí chcú zmeniť prácu, čelia rizikám a nákladom, firmy môžu platiť mzdy pod úrovňou ich skutočnej trhovej hodnoty. Minimálna mzda, ak nie je príliš vysoká, teda môže zvýšiť príjmy bez negatívneho vplyvu na zamestnanosť.
Economist argumentuje, že výhody z minimálnej mzdy prichádzajú, ak minimálna mzda nepresiahne 50 percent platového mediánu v krajine (medián sa dá zistiť, ak porovnáte všetky platy a pozriete sa, koľko zarábajú ľudia uprostred rebríčka – nie je to priemer).
Na Slovensku je priemerný mesačný plat 854 eur. Menej ako priemerný plat pritom na Slovensku zarába 59 percent ľudí.
Medián v platoch sa pohybuje vo výške 784 eur. Od januára sa zvýši minimálna mzda u nás na 352 eur, čo je takmer 45 percent mediánu na Slovensku. Kým štatisticky je výška minimálnej mzdy v poriadku, jej rast šiel v októbri, keď ju vláda zvyšovala, oveľa prudšie nahor ako vývoj mediánu.
V Spojených štátoch je minimálna mzda na úrovni 36 percent príjmového mediánu, čo je jedno z najnižších čísel na svete. Ak by Američania predsa len prijali vyššiu minimálnu mzdu, príjmový medián vyskočí na 45 percent. Minimálny plat by tak mal zabezpečiť podľa júlovej analýzy Wider Opportunities for Woman získanie základných potrieb v najlacnejšom štáte USA (išlo o sumu 10,20 dolára/hodinu).
Minimálna mzda ako podiel platového mediánu v USA.