Zamýšľali ste na niekedy nad otázkami typu, kedy bude na sociálnej sieti Facebook viac mŕtvych používateľov ako živých? Alebo ako rýchlo by mohol ísť otec na Ferrari, aby bola jeho dcéra v bezpečí v balóne naplnenom héliom, ktorý by bol uviazaný za autom?
Koľko snehových vločiek je potrebné, aby sme pokryli snehovou pokrývkou celú planétu do výšky 1,82 metra? Čo by sa stalo s baseballovou loptičkou, ktorú by ste vypálili rýchlosťou, ktorá by sa rovnala 90 percentám rýchlosti svetla? Čo by znamenalo pre ľudstvo, ak by sa Zem prestala zrazu otáčať? Alebo otázka pre romantikov: Čo by sa stalo, ak by človeku bola skutočne súdená len jedna skutočná spriaznená duša?
Geekovia už nie sú subkultúra
Pre niekoho debilné otázky, pre 29-ročného Američana Randalla Munroeho záľuba a živobytie. Na blogu xkcd.com odpovedá na najbláznivejšie otázky čitateľov, ktoré na prvý pohľad nemajú jednoznačnú odpoveď. To mu však nebráni, aby všetko odložil a plne sa im venoval. Začiatkom mesiaca vydal knihu What If?: Serious Scientific Answers to Absurd Hypothetical Questions, ktorá sa stala New York Times bestsellerom.
Mladý Američan patrí medzi ten typ géniov, ktorých s humorom opisujú tvorcovia seriálov The Big Bang Theory alebo Silicon Valley. Slovo geek alebo nerd získal vďaka seriálom a kapacitám ako Mark Zuckerberg, Steve Jobs alebo Bill Gates odlišný rozmer – ide o ľudí, ktorí pôsobia introvertne, ale spája ich nekonvenčné zmýšľanie a nápady.
V IT svete a v biznise sa tieto vlastnosti mimoriadne cenia, čoho výsledkom sú novodobí miliardári. Navyše, geekovia sa zmenili z akejsi undergroundovej kultúry na populárnu odnož „návodu na úspech“, čo v konečnom dôsledku pomáha predaju knihy.
Prečo chodiť do práce v NASA, keď sa môžem venovať svojmu hobby
To, že odpovede na hypotetické otázky nie sú „písané od brucha“, dokladá aj background R. Munroea. Má titul z matematiky a fyziky a po škole sa zamestnal v robotickom laboratóriu Langley Research Center, ktoré patrí pod NASA. O predlženie pracovnej zmluvy sa ani nepokúšal, pretože sa rozhodol, že sa bude naplno venovať hypotetickým otázkam na blogu. Ten zbiera každý mesiac 80 miliónov klikov.
Ľudí fascinuje čítať o veciach, na ktoré im nedá odpoveď ani vyhľadávač Google. „Jednoducho som sa dostal do bodu, keď som si uvedomil, že chodím do práce každý deň namiesto toho, aby som zostal doma a venoval sa svojmu hobby. Práve vtedy prichádzate o peniaze,“ povedal v rozhovore pre magazín Rolling Stone.
Vtip a veda, recept zaručený
To, čo R. Munroea odlišuje od iných hardcore vedcov, je kreatívny spôsob prezentácie. Odpovede totiž trefne kombinuje s vtipne nakreslenými komiksovými obrázkami, ktoré zaujmú nielen inteligenčne podkutých vedátorov, ale aj šikovnejšieho človeka so základnou fyzikou zo strednej.
Samozrejme, pri vyčerpávajúcom vysvetľovaní si niektoré pasáže v knihe musíte prečítať niekoľkokrát a nie všetkému porozumiete. Aj keď R. Munroe vymyslel pojem „one-percenters“, čo znamená, že jeho vtipom rozumie jedno percento čitateľov - v jeho prípade ide o milióny ľudí na celom svete.
Koncept svojskej kombinácie humoru a vedeckého dôvtipu, ktorý je základom knihy a blogu, na ktorom sa niektoré otázky opakujú, spopularizovala v našich končinách Britka Elise Andrew s facebookovskou stránkou I Fucking Love Science, ktorá má vyše 18 miliónov fanúšikov.
Webový komiks xkcd.com autor vymyslel, keď si bezcieľne čmáral na prednáškach fyziky na vysokej škole. Ak sa pýtate, čo znamenajú štyri písmenka jeho webstránky, tak vedzte, že takmer nič. V angličtine sa ľahko vyslovujú, ale sú bez významu. Podľa R. Munroea majú prezentovať „cennú a starostlivo stráženú pointu v priestore štyroch písmen“.
Dnes patrí mladý Američan k profesionálnym karikaturistom, ktorý sa stal zárukou humoru a dôvtipu vo vedeckých disciplínach rovnako ako cynické komiksy Dilbert z officu. R. Munroe dnes vďaka kresleniu a hľadaniu odpovedí zarába na predaji tričiek a plagátov, ktoré rozbehol krátko po spustení blogu.
Pre fajnšmekrov dodávame informáciu, že svoje komiksy postavičiek kreslí na grafických tabletoch Cintiq a na laptope programuje v Linuxe.
Vlani po ňom Medzinárodná astronomická únia pomenovala asteroid (4942) 1987 DU6 na 4942 Munroe. Na svojom blogu stihol dodať, že tento asteroid na obežnej dráhe medzi Jupiterom a Marsom, je asi veľký ako asteroid, ktorý na Zemi vyhubil dinosaury, ale jeho zrážka so Zemou vraj nehrozí. Nezabudol ani na povestnú absurdnú predstavivosť.
„Ak by ste sa po ňom prechádzali, zakopli a spadli, trvalo by vám to minútu, kým by ste dopadli na zem. Pri dobrom odraze by ste mohli gravitačné pole prekonať a z asteroidu uniknúť,“ dodal s plnou vážnosťou.
Asteroid 4942 Munroe Zdroj: http://blog.xkcd.com/
A teraz niekoľko odpovedí na otázky, ktoré sme položili v úvode článku:
Kedy bude na Facebooku viac mŕtvych duší ako živých?
Tu je to skôr otázka na Facebook, ako sa mu bude dariť získavať nových používateľov. Ale fakty: Asi 290-tisíc amerických používateľov zomrelo minulý rok. Na celom svete ide o sedem miliónov používateľov Facebooku. V nasledujúcich siedmich rokoch sa ich počet zdvojnásobí a za ďalších sedem rokov opäť zdvojnásobí.
R. Munroe to vypočítal na základe vlastných projekcií, do ktorých včlenil dáta získané z databázy Facebooku. Svoje prepočty založil na základe extrapolácií trendov, ktoré badá na americkom trhu.
Predpokladajme teda dva varianty. Keďže so sociálnymi sieťami nemáme v histórii skúsenosti, dá sa predpokladať, že Facebook bude rásť, ale jeho popularita raz klesne. Predpokladajme, že ak začne strácať svoj trhový podiel do konca desaťročia, tak zlomovým bodom, keď bude na Facebooku viac mŕtvych ako aktívnych, bude rok 2065. Možno tomu tak nebude a Facebook s nami ostane aktívny celú generáciu. Jeho silnou zbraňou je fakt, že ho tvoria mladí ľudia, ktorí však neodvratne budú starnúť a zomierať, preto takzvaný crossover date nastane okolo roku 2150.
Balón s 12-ročným dievčatkom, ktorý je uviazaný za Ferrari. Ako rýchlo môže ísť otec na aute, aby dievčatko nespadlo na zem a udržalo sa vo vzduchu?
Pri plnej vážnosti, mladý Američan na základe matematickej formulácie vypočítal, že dievča potrebuje balón s priemerom aspoň štyroch metrov, aby váhu 12-ročného dievčaťa dvihol (v priemere majú dievčatá v tomto veku váhu 42 kilogramov). Aby však dievča malo pri jazde dobrý výhľad a aby Ferrari mohlo ísť rýchlosťou aspoň 30 kilometrov za hodinu, potrebuje 10 metrový balón. Optimum však bude 15 metrový balón, kde bude môcť otec ísť rýchlosťou 46 kilometrov za hodinu a dievča bude mať skvelý výhľad.
Problémom je však nepraktickosť tak veľkého balóna. Balón s priemerom 15 metrov naplnený héliom dvihne hmotnosť 1 895 kilogramov. Ide o váhu, ktorá je väčšia ako hmotnosť Ferrari s otcom za volantom. Realizácia tohto nápadu (okrem právnych komplikácii) nie je možná, keďže balón odletí s celým autom.
Balón s Ferrari lieta
Koľko snehových vločiek je potrebné, aby sme pokryli snehovou pokrývkou celú planétu do výšky 1,82 metra?
V oblakoch na celom svete sa v priemere drží trinásť miliárd ton vody. Ak by sa všetka voda rovnomerne rozptýlila po zemskom povrchu, znamená to, že napadne vo forme dažďa 2,5 centimetra alebo 30 centimetrov snehu (ten obsahuje aj vzduch). Väčšinu povrchu Zeme však tvorí oceán, preto ak by malo pršať alebo snežiť len na zemský povrch, úhrn zrážok by bol v rozmedzí 7,5 až desať centimetrov (meter až 1,2 metra snehu).
Problém je v tom, že spodná časť snehovej prikrývka sa bude roztápať a stláčať. To znamená, že ak napadne desať centimetrov snehu a potom opäť desať centimetrov snehu, výsledok nebude 20 centimetrov. Odmeranie je tak veľmi komplikované.
Navyše, 1,8 metra snehu ešte v USA neevidovali, preto počet snehových vločiek bude počítaný „na niekoľko núl“. V každom prípade na záver jeden prepočet – ak by napadlo v teoretickej rovine toľko snehu, tak každé americké dieťa (je ich 70 miliónov) by bolo schopné zo snehovej nádielky vyrobiť toľko snehových gúľ, že by trafili každé iné americké dieťa trikrát a zakaždým inou guľou (áno, tu je použitá matematická kombinatorika).
Pomer nádielky vody a snehu
Čo by sa stalo s baseballovou loptičkou, ktorú by ste vypálili rýchlosťou, ktorá by sa rovnala 90 percentám rýchlosti svetla?
Šlo by o rýchlosť asi 270 miliónov metrov za sekundu. Len na porovnanie, dnes bežný baseballový hráč odhodí loptičku s rýchlosťou asi 128 kilometrov za hodinu. Ako tvrdí R. Munroe na túto otázku si preto sadol, preštudoval niekoľko kníh, ktoré sa venujú fyzike a pozrel pár videí o jadrových testoch. Najlepšie tento príklad odprezentoval na prednáške, kde tvrdil, že pri takejto rýchlosti sa z loptičky vyrazia atómu dusíka, uhlíka a vodíka, čím ju rozložia na malé čiastočky. Vytvoria sa takzvané vlny termonukleárnej fúzie vo vzduchu okolo nej. Výsledkom bude množstvo röntgenových lúčov, ktoré sa budú rozpínať ako bublina s plazmou vo vnútri a epicentrom na pozícii nadhadzovača.
Technické detaily necháme na autora, ale ak sa budete na celý úkaz pozerať z kopca, uvidíte záblesk jasného svetla, ktorý po pár sekundách zhasne. Po ňom bude nasledovať rozpínajúca sa tlaková vlna, ktorá zničí domy, stromy, autá a bude sa drať von od epicentra.
Čo spôsobí jedna odpalená loptička
Čo by sa stalo, ak by človeku bola skutočne súdená len jedna skutočná spriaznená duša?
Je potrebné na začiatku povedať, že budeme vyberať z osôb, ktoré sú ešte stále nažive. V minulosti žilo na planéte asi 100 miliárd ľudí, dnes ich žije niečo cez sedem miliárd, teda 90 percent „osudových lások“ je podľa nášho modelu po smrti. Znie to desivo, ale bude ešte horšie: čo ak sa vaša jediná spriaznená láska ani nenarodila? V každom prípade budeme sa držať pri zemi a zohľadníme len lásku, ktorá žije v rovnakom čase ako vy. Problémy vo výpočte môže spôsobiť, orientácia, vek, jazyk alebo kultúra.
Pre zjednodušenie: každý deň stretnete na ulici, v práci alebo v obchode niekoľko desiatok ľudí. Dajme tomu, že 10 percent z nich je vo vašom približnom veku. To znamená, že za život stretnete asi 50-tisíc takýchto ľudí zo vzorky, ak je zo súčasnej populácie potencionálnych partnerov asi pol miliardy. To znamená, že pravú lásku si budete môcť vybrať „len“ z 10-tisíc ľudí, ktorých ste počas života stretli.
Láska a iné strasti
R. Munroe takú jednu našiel. Po tom, ako jeho partnerke diagnostikovali rakovinu prsníka v treťom štádiu, v septembri 2011 sa s ňou oženil. Svoju beznádej si vtedy kompenzoval kreslením komiksov, ktoré hraničili s cynizmom a čiernym humorom.
