Spolu s členmi Združenia pre rozvoj investícií (ISA) sme sa pozreli, ako sa nové pravidlá uchytili a s čím treba počítať pri ich zavádzaní.

Reči sa hovoria a chlieb sa je

Najväčšiu diskusiu pri uvádzaní novej legislatívy prinieslo zverejňovanie platov a zavedenie 13. a 14. platu. Zamestnávatelia sú po novom povinní pri zverejňovaní pracovnej ponuky uvádzať sumu základnej mzdy a v prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy s novým zamestnancom dohodnúť výšku mzdy uvedenú v ponuke zamestnania. Prax ukazuje, že s touto požiadavkou sa trh vysporiadal bez väčších problémov a výraznejšie neovplyvnila ani náklady firiem.

Druhou veľkou zmenou je zavedenie 13. a 14. platu. Táto zákonná úprava sa síce prezentovala ako systémové opatrenie, v realite sa však nedotkne významnej časti zamestnancov. Uvedené peňažné plnenia totiž budú vyplácané na základe dobrovoľného rozhodnutia zamestnávateľa, čo je dlhodobo súčasťou bežnej praxe.

Zatiaľ čo téma zverejňovania výšky mzdy v ponuke zamestnania a zavedenie 13. a 14. platu mala skôr politický náboj, zvýšené mzdové zvýhodnenia za prácu v noci a vo sviatok, ako aj zavedenie nového mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu majú reálny ekonomický dopad. „Na základe predbežnej analýzy dopadu mzdových zvýhodnení pri našich projektoch odhadujeme nárast ceny práce oproti predošlým obdobiam o 4,5 %,“ hovorí Paulína Pokorná, divízna riaditeľka personálnej spoločnosti HRQ SK.

Novela Zákonníka práce sa uvedenými zmenami výrazne dotkne činností, kde je potrebná nepretržitá prevádzka, prípadne práca cez víkend, ťažiskovo vo výrobnej sfére, maloobchode alebo v sektore cestovného ruchu.

Radoslava Lichnovská z advokátskej kancelárie TaylorWessing upozorňuje, že zavedenie príplatkov sa podnikateľov nedotkne rovnakým spôsobom. „Keďže príplatky sa počítajú z minimálnej mzdy a nie z priemernej mzdy zamestnanca, najvýraznejší dopad bude mať novela v menej rozvinutých regiónoch a v odvetviach, kde sú priemerné mzdy nízke.“


Správny čas na zmeny?

Rast miezd, ktoré stimuluje nová legislatíva prichádza v čase kedy Slovensko zažíva platovú konjunktúru. Nedostatok kandidátov prináša situácie, kedy zamestnávatelia musia na pracovnom trhu zabojovať atraktívnejšími platmi. Minuloročný rast platov bol u nás najvyšší za poslednú dekádu. V tomto roku NBS predpokladá nárast miezd o 5,4 percenta s výhľadom rastu aj v ďalších rokoch.

Prijaté opatrenia v oblasti odmeňovania však do volieb nie sú posledné. Ako si všíma Juraj Turček z poradenskej spoločnosti VGD Slovakia vláda sa rozhodla implementovať opatrenia v dvoch krokoch. „Ďalšie zvýšenie niektorých príplatkov na nové minimálne hodnoty je plánované aj v roku 2019. Až čas ukáže, či sa zákonom regulovaný rast miezd prejaví zvýšením cien tovarov a služieb alebo ekonomickými problémami zamestnávateľov.“

Na čo si dať pozor

Združenie pre rozvoj investícií (ISA) v spolupráci so SARIO zrealizovali v máji odborné stretnutia, ktoré priblížili najzásadnejšie zmeny a priniesli prvé otázky z praxe. Už prvé týždne naznačujú niekoľko problémov s aplikáciou legislatívy.

Podľa Juraja Turčeka si niektorí zamestnávatelia nie sú vedomí toho, že rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zamestnancoch, platia aj pri dohodároch. Tiež varuje pred úvahou o zlučovaní príplatkov do jednej položky. „Takéto riešenie s vysokou pravdepodobnosťou neobstojí pred kontrolou zo strany inšpektorátu práce.“

Paulína Pokorná z HRQ SK pridáva ďalšiu oblasť, ktorej zamestnávatelia nepripisujú dostatočnú váhu. „Častým nedostatkom je nesprávna evidencia hodín náhradného voľna a času, do kedy má byť toto náhradne voľno za prácu nadčas poskytnuté, resp. preplatené,“ upozorňuje.

Oslovení odborníci sa však zhodujú, že balík rôznych príspevkov má potenciál zlepšiť mobilitu obyvateľov za prácou. Úspešnosť tohto opatrenia je však ešte priskoro hodnotiť.

Článok vznikol z podkladov členov Združenia pre rozvoj investícií (ISA), advokátskej kancelárie TaylorWessing  a poradenských spoločností VGD Slovakia a HRQ SK.